Obyčajné dva príbehy

Musím vám dnes porozprávať dva príbehy, lebo nezaspím:

Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna doktorka. Taká obyčajná doktorka, ktorá liečila deti. Zaľúbila sa, vydala a mala tri deti a potiaľto je to veľmi pekná rozprávka. Deti vyrastali v harmonickej rodine, lekárka si liečila deti a jej manžel liečil dospelých. Mali normálny pekný život, nemuseli riešiť peniaze, naopak v spoločnosti boli vážení. Na ich smolu však žili v Sýrii, kde sa im život zmenil zo dňa na deň. Prišla kríza a vojna. Pokračovať v čítaní “Obyčajné dva príbehy”

Zdieľaj

Ako sa Alexandra do Palerma vybrala

Cestovala som vždy rada, najmä preto, že rada pozorujem ľudí. No a čo by mohlo ponúknuť viac námetov na pozorovanie ako letiská?
To množstvo ľudí, ktoré sa premelie po letiskách, v lietadlách a na cestách, nie je len fascinujúcim divadlom, ale aj celkom slušným infekčným rizikom.
Stáva sa aj vám, že keď letíte lietadlom, ste chorí? Letiská a lietadlá sú rovnakým zdrojom mikroorganizmov ako nemocnice. V lietadle je navyše cirkulujúci vzduch, ktorý dýchame všetci. No a tak stačí, že zakašle jeden človek a chorobu máte aj vy, aj keď sedíte 40 sedadiel za ním. O tom, že filtre na klimatizáciách sa menia len veľmi zriedkavo, radšej pomlčím. Pokračovať v čítaní “Ako sa Alexandra do Palerma vybrala”

Zdieľaj

Po materskej dovolenke

Zobudím sa na budík. Po dvoch rokoch a siedmych mesiacoch na ten v telefóne. Všade ticho. Pomaly sa došmatlem ku kávovaru, a čakám, kým zacítim tú vôňu. Umývam si zuby, obliekam sa, stíham aj základný mejkap. Polooblečená jem croissant a pijem teplú kávu. To ticho je ohlušujúce, počula by som každý padajúci špendlík.

Pokračovať v čítaní “Po materskej dovolenke”

Zdieľaj

Ako obliekam deti

Na túto tému dostávam veľmi vela otázok a ešte viac pochvál, tak som sa rozhodla, že vám k tomu napíšem zopár poznámok.

Raptory (alebo aj Eliška s Ninkou) sú deti veľmi pohyblivé, pre tento účel ich môžeme nazvať aj živými. To znamená, že žiadna mláka, blato, alebo pokojne aj hovienko, im nie sú cudzie.

Pokračovať v čítaní “Ako obliekam deti”

Zdieľaj

O cestovaní s deťmi a ulceróznou kolitídou

Veľa sa ma pýtate, že ako s babami sama cestujem. Nuž, nie je to ľahké, veď posúďte sami:

Cestovali sme nedávno z Košickej Belej do Lučenca a cesta bola krásna. Najmä vďaka navigácii, ktorá mi ponúkla tri rôzne cesty a vybrala som si najkratšiu. Čo na tom, že najmenej schodnú, to vám už google nepovie. Pokračovať v čítaní “O cestovaní s deťmi a ulceróznou kolitídou”

Zdieľaj

Z denníčka bezdetnej matky

Tie chvíle, keď sa niekam dostanem bez detí, mám mimoriadne rada, najmä preto, že sú pomerne vzácne. A keď už si aj niečo naplánujem, vyžaduje to obvykle intenzívnu logistiku a preto si tykýto čas vyhradzujem najmä na pracovné cesty a stretnutia. Na koncert Eda Sheerana som ale naozaj chcela ísť a tešila som sa naň už od januára. Pre mňa je každý výlet bez detí malým sviatkom. Viem, že sú mamy, ktoré to tak nemajú a svojim deťom sa venujú rady nonstop, no ja to nedokážem. Pokračovať v čítaní “Z denníčka bezdetnej matky”

Zdieľaj

Ako sa DoubleTrouble do Lutzmannsburgu na víkend vybrali

A tak po tom všetkom chystaní, balení a prípravách, sme sa nakoniec na výlet vybrali. Tento článok je skôr recenziou na hotel a aquapark a nie je sponzorovaný. Píšem ho preto, lebo som od vás dostala veľa otázok na toto miesto a iná blogerka tu okrem mňa asi ešte nebola.

Je to krásna dvojhodinová cesta s deťmi, z ktorých jedno vás neustále kope do chrbta a druhé si spieva. To prvé mu zatiaľ kričí, nech je TICHO! Najradšej mám cesty na spánok, no tentokrát mi nebolo dopriate. A tak som si musela vypočuť dvadsaťkrát Kukulienku, minimálne štyrikrát sa pohádali, šesťkrát chceli jesť a nič nedojedli. Celkom záhul na to, že cesta trvá len dve hodiny. Pokračovať v čítaní “Ako sa DoubleTrouble do Lutzmannsburgu na víkend vybrali”

Zdieľaj

Ako sa DoubleTrouble na výlet chystajú

Áno, mám pre vás ďalší mierne fekálny post. Ale ja vám to jednoducho musím napísať. Dni pred odchodom na dovolenku, alebo akýkoľvek výlet, sú pre matky najhoršie na svete. Všetko nakúpiť, pobaliť, vybaviť, prichystať, oprať. Tak sme sa dnes vybrali natankovať a povysávať auto. Nie, že by to nebolo zbytočné, keďže už zajtra v ňom určite bude rovnaký bordel ako dnes, ale aby nás v tom Rakúsku nemali za humusákov predsa.

Pokračovať v čítaní “Ako sa DoubleTrouble na výlet chystajú”

Zdieľaj

Jeden deň v živote lekára

Raz sa ma jeden kolega v Južnom Sudáne opýtal, koľko chcem detí. “Žiadne”. Odpovedala som. V tej dobe som si myslela, že nemocnica je a bude celý môj život (dobre, dobre, bola som mladá a blbá).

“Aby si nemala dvojičky”. Povedal Jimmy a zasmial sa. Ja s ním, pretože vtedy som si bola absolútne istá, že deti nechcem a nikdy mať nebudem. Jimmy pochádzal z Ugandy a s jeho ženou chodili zarábať na misie do Južného Sudánu. Paradoxne v Ugande ich nevedeli zaplatiť a zahraničné organizácie platili lepšie. Ich deti ostávali so starými rodičmi, často štyri mesiace až pol roka. Pamätám si, ako absurdné mi pripadalo, že dvaja vzdelaní ľudia sú nútení odísť z krajiny, ktorá ich potrebuje, ale nevie im ponúknuť podmienky na to, aby v nej ostali. V konečnom dôsledku tým trpí ich rodina aj celá spoločnosť. Pokračovať v čítaní “Jeden deň v živote lekára”

Zdieľaj