Víkend s deťmi v Bratislave

Chlap jednej mojej kamarátky sa raz vyjadril, že v budúcom živote by chcel byť mojím dieťaťom. Kvôli tomu, že stále niečo podnikáme. Konkurz na budúce moje deti vypíšem, môžete sa zahlásiť potom.

Zásadná podmienka výletov s mojimi deťmi však je, že s raptormi sa dá už dohodnúť a život s nimi je oveľa ľahší odkedy rozprávajú a chodia. Aj tak sú  dni, kedy nejdeme nikam a vtedy na instagrame vidíte fotky z postele (lebo to je obvykle jediné čisté miesto v byte). Kým boli malé, veľmi som s nimi nikam nechodila a ak áno, tak len s rodinou. Väčšinou som z výletov totiž prišla neschopná pokračovať v normálnom živote, zrelá na dva-tri panáky. Čiže ak máte dvojičky do dvoch rokov, vôbec sa vám nedivím, že nikam nechodíte. Nech je vám útechou, že to bude omnoho lepšie, už čoskoro. Pokračovať v čítaní „Víkend s deťmi v Bratislave“

Strach

Sedela som v malom deväťmiestnom lietadle a v ušiach mi hral najnovší album Adele: „So go on and take it, take it all with you, don’t look back…“ Bolo mi zle, v malých lietadlách máte pocit, akoby ste leteli v plechovke od koly. Medzi vami a vzduchom je tenká vrstva hliníka, z ktorej by raz pokojne mohli byť vidličky do školskej jedálne. Nie raz som tam nechala obsah žalúdka (v lietadle, nie v školskej jedálni). Pokračovať v čítaní „Strach“

Nútite deti jesť? Prečo?

Ninka sedí nad polievkou a vôbec nechce jesť. Ja som zúfalá, lebo neviem čo s ňou a Eliška to všetko sleduje a nechápe. Vyhrážam sa jej, prosím ju, dohováram, neplatí nič. Horko-ťažko do nej dostanem dve ďalšie lyžičky a posielam ju preč. V tom počujem z obývačky zvuk vracania a bežím eliminovať škody.

Pokračovať v čítaní „Nútite deti jesť? Prečo?“

A ďalej?

Stojím v preplnenom autobuse, na niekoľkých zastávkach sme nechali ľudí na ulici, pretože sa skrátka nevmestili dnu. Počúvam tie rozhovory, je to niekedy veľmi inšpiratívne.

„Helka, idem sem k tebe sa postaviť, henten tam nese nejaké ty lišty, či co.“

„Nááá, to budú asi na transparenty, nevíš, že je pochod dneskaj?“

„Ahááá, tak to je dobre. Nech len idú mladí. Treba.“

„Veď je to ich budúcnosť, som rada, že sa zobudili konečne.“ Pokračovať v čítaní „A ďalej?“

Silvia a minidiamond blog

Zo Silvinkou sa poznám z portálu modrý koník, kde sme obe začali blogovať a obe sme pracovali ako ambasádorky, len pre iné firmy. Keby nebolo jej, pravdepodobne by som nikdy nenabrala odvahu založiť si vlastný blog a venovať sa tomu, čo ma baví najviac, písaniu. Silvi, okrem toho, že je mama, je krásny človek. Nikdy som ju na nikoho nepočula povedať nič zlé, venuje sa krásnym veciam a z jej fotiek a článkov ide také „pekno“.

Prečo začala blogovať, čo ju na tom najviac baví a ako to celé vníma, sa dočítate v rozhovore nižšie.

Pokračovať v čítaní „Silvia a minidiamond blog“

Nataly a jej fotografie

Naty som spoznala náhodou na Myjave, keď som ešte bola len tehotná a ona začínala fotografovať. Musím povedať, že som ju hneď zaradila medzi „wannabe fotografky“, ktoré si dajú za meno Photography a tvária sa, že to vedia. Akurát, že Naty hneď dokázala mne aj celému zvyšku sveta, že nálepku za menom má právom. Nemusím vám asi hovoriť, že živiť sa fotografiou v dnešnom svete, nie je vôbec ľahké. Potrebujete výbavu, pracujete naozaj za každých podmienok a váš plat je veľmi neistý. O tom, ako Nataly pracuje, prečo nie je len obyčajnou mamou na materskej a čo by chcela v živote robiť, sa dočítate ďalej.

Nataly a jej krásni synovia Pokračovať v čítaní „Nataly a jej fotografie“

4 užitočné veci do domácnosti s malými bábätkami

Tento článok píšem len tak, nie je sponzorovaný žiadnou firmou a úprimne by som chcela, aby mi niekto tieto veci poradil, keď boli baby malé. Týchto pár vecí mi často zachránilo nervy, alebo uľahčilo život. Niektoré mi poradili skúsenejšie mamy, na niektoré som musela prísť sama. Každopádne toto múdro vám teraz odovzdávam, budem rada, ak niekomu pomôže: Pokračovať v čítaní „4 užitočné veci do domácnosti s malými bábätkami“

Poslanie

Mary má 9 rokov a matku prostitútku. Žijú na brehu jazera, kam väčšinou matke chodí rybárska klientela. V stiesnených búdach v jednej miestnosti chýba dievčatku akýkoľvek odstup od vnímania sexu ako dospeláckej veci. Vo svojej nevinnosti vôbec nevie, že opakované znásilnenie, ktorému bola vystavovaná celý život, je niečo odporné. Vôbec nevie, že s HIV sa nenarodila. Ochranu od mamy alebo rodiny nikdy nepoznala. Ako takému dieťaťu vysvetlíte tú nekonečnú nespravodlivosť?  Pokračovať v čítaní „Poslanie“