Toto leto sme si naplánovali viacero miest, ktoré chceme vidieť a zažiť, najmä preto, lebo od septembra sa babám otvára úplne nový, veľkáčsky škôlkarský svet, v ktorom už bude o niečo ťažšie vymýšľať program. Sama som zvedavá, ako sa zabehneme do režimu a ako sa to odrazí na našom fungovaní ako rodiny.
Leto si teda ešte chceme užiť plnými dúškami, i keď zatiaľ to vyzerá tak, že si to užívam len ja. Nakoľko mám doma dve threenagerky, ktoré sa tvária, že ich obťažujem každým návrhom spoločného programu (najmä takého, pri ktorom treba chodiť), čiastočne som sa preto rozhodla program prispôsobiť aj ich želaniam. V ich želaniach sa vyskytli poníky, holuby, trampolína, zmrzlina a bazén. Tieto atribúty spĺňa hotel Hubert, takže som si bola istá, že sa im tam bude páčiť. Akurát som nedomyslela, že sa im tam bude páčiť až tak, že nebudú chcieť ísť na žiadny výlet.
Hotel sa nachádza za dedinkou Gerlachovo, priamo pod rovnomenným kopcom a mimo od všetkých turistických atrakcií, takže je tam úplny pokoj. V areáli hotela nájdete jazierko, chov sliepok aj zajacov a zveropark s pávmi, lamami, či pštrosom. V areáli je aj nové ihrisko, takže vám odtiaľ dieťa neutečie. Ihrisko je vybavené trampolínou, skákacím hradom a klasickými preliezkami a hojdačkami. Využívať ho môžu za poplatok aj ľudia, ktorí v hoteli nebývajú. Hotel Hubert samotný je veľký, s výhľadom na Gerlach a Tatry a kedysi bol určite honosný. Momentálne je však po rekonštrukcii len jedna jeho časť, takže ostatné to ešte len čaká. Ak sa však prenesiete cez staršie vybavenie hotela, deti sa v ňom cítia naozaj dobre.
Musím povedať, že ani na chvíľu som nemala pocit, že by tam niekomu deti vadili, obťažovali alebo boli na príťaž. Rozhodnutie definovať hotel ako family friendly ja osobne vítam. Na prízemí sa hneď za kaviarňou nachádza detské kino, kde každý večer premietajú rozprávky a vedľa obrovský detský kútik. V ňom sa vyhrá dieťa v prípade zlého počasia aj pol dňa. V reštaurácii majú detské stoličky pre každý vek a na večeru aj detské menu.
Varia výborne, celkom ma prekvapili raňajkové kombinácie ako zavináče a parížsky šalát, to už som dlho nikde nevidela. Ale určite tam nájdete aj klasiku ako párky, volské oká, jogurty, zeleninu a ovocie. Okrem toho na špeciálnom stole ponúkajú poľovnícke a domáce špeciality, ako chlieb, slaninový džem, sirupy, nárez z diviny a iné.
V kaviarni na prízemí majú inak výborné zákusky, štrúdľa bola jedna z najlepších akú som jedla, výber zo slovenských vín bol tiež super. Aj keď, neviem či sa tam ešte niekedy ukážeme, lebo keď som si išla objednať fľašu vína, moje dieťa pod barom zahlásilo: „Maminka, dúfam, že nám tam aspoň kvapku necháš.“ A potom, zober ich niekam na výlet.
Hotelové izby sú staršie, predpokladám, že rekonštrukcia ich ešte len čaká a takisto je to aj wellness časťou. Tá pozostáva z vnútorného a vonkajšieho bazéna, vírivky, troch sáun a masáží, ktoré som tiež vyskúšala. Izby sú tiež slabo zariadené, v apartmáne nám chýbali také veci ako tanierik, nožík na nakrájanie ovocia a drobnosti, ktoré sa určite dajú doladiť. Potešili by aj detské župany, schodík k umývadlu a podobne.
A čo sme vlastne v tých Tatrách okrem hotela videli? Na to je jednoduchá odpoveď. Nič moc. Ja som nadšene zorganizovala výlet na Skalnaté Pleso, že lanovka, krásne hory, Lomničák a tak. No a po príchode na parkovisko v Tatranskej Lomnici sme sa aj otočili naspäť. Ľudí tam bolo na trojhodinový rad a teda vám odporúčam kúpiť si lístky na lanovku vopred cez internet a ozbrojiť sa veľkou dávkou trpezlivosti. Prešli sme sa po Tatranskej Lomnici a šli sa radšej na hotel kúpať (čo moje deti ocenili oveľa viac). Na ďalší deň som už bola múdrejšia a naplánovala nám iba prechádzku okolo Štrbského Plesa. Moje deti však ani toto nepovažovali za nápad hodný ocenenia a už asi 100 metrov od auta ich strašne boleli nohy. S vidinou toho, že ich budem musieť obe niesť na rukách, som ich radšej posadila do prvého voza, ktorý stál opodiaľ. A výsledkom boli dve nadšené deti, ktoré si výlet užili a nakoniec aj chodili, ale to už som zasa použila kolotoč ako návnadu. Zaujímavé je, že pri lezení na veveričiu dráhu ich nohy neboleli.
Inak to úplne stačilo. Keby sme mali viac výletov, v konečnom dôsledku by si to nikto neužil. Takto mám pocit, že sa tam ešte musíme vrátiť a že máme stále čo objavovať. Nikdy som nechápala, že čo tí ľudia na Tatrách vidia, veď sú to len hory. Už to chápem úplne. Sú to krásne hory.
Hotel Hubert si môžete zabookovať v tomto linku, alebo ho ponúkajú aj na Zľavomate.