Mesiac: február 2019

Viete, niekedy mám rozpísané aj tri-štyri články a neviem ich dokončiť. Neviem v sebe nabrať silu si sadnúť a napísať ich. Akosi cítim, že nie sú až také dôležité. A potom príde príhoda, obrázok, stretnutie, článok, ktorý si prečítam a mám nutkanie si sadnúť a písať. Články, ktoré vzídu z tohto nutkania, sú obvykle najlepšie, najčítanejšie, najrezonujúcejšie.

Dnes vás chcem/musím zobrať za tie dvere, za ktorými ostávajú príbuzní, keď ich blízkeho vezú na operačnú sálu. Nie na výber mandlí, ani pre zlomenú nohu. Musím vás vziať na výlet, z ktorého sa ľudia už nevracajú a napriek tomu je to krásna práca.

Pokračovať v čítaní „O odberoch orgánov“

Takéto statusy vídavam na sociálnych sieťach celkom často a vlastne boli aj jednou z motivácií na to, aby som tento článok napísala. Často sa o kiahňach, ich následkoch, očkovaní a všeličom inom vedú diskusie, z ktorých ma niekedy ide rozhodiť od jedu. Inak, asi to o mne neviete, ale ja neznášam keď si mamy na sociálnych sieťach radia medicínske rady a hlavne, ak sú tie rady úplne mimo súčasných vedeckých poznatkov. Stále totiž nechápem, ako si niekto môže dávať rady o niečom, na čo nemá vzdelanie a ani relevantné skúsenosti. Chápem rady typu „pomohol nám inhalátor, pokojne vyskúšajte“. Ale na rady typu: „na horúčku nedaj paralen ale cibuľu do ponožky“ nemám slov (mám, ale sú nepublikovateľné).
Smutnou pravdou však je aj, že slovenskí lekári sa nezmierili s tým, že na internete hľadá väčšina mám pomoc a rady. A ani nezačali takéto články písať. A to je škoda. Mne samej by sa hodilo mať overený zdroj informácií, pomoci a podpory, keď si sama neviem rady.
Tento článok teda píšem preto, aby som zodpovedala všetky vaše otázky a poradila vám, ako to úspešne prežiť (a teraz by sa hodil link na eshop s vínom).

Pokračovať v čítaní „Máme kiahne, prijímame návštevy!“