Umag

Pripravila som vám krátke zhrnutie našej dovolenky, ktorú sme tento rok absolvovali v Chorvátsku, konkrétne v mestečku Umag. Tenisoví fanúšikovia iste vedia, že sa tam každoročne koná Croatia Open. To ale nebol dôvod našej návštevy. Práve naopak, snažili sme sa vybrať termín mimo tohto turnaja, keďže v minulosti sme nemali úplne dobré skúsenosti s opitými Rusmi a diskotékovou hudbou hrajúcou v areáli do skorých ranných hodín.

Cesta prebehla bez problémov, ono je to vlastne len 5 hodín, s prestávkami sme to spravili za šesť hodín úplne v pohode. Deti mali v slúchadlách audiorozprávky, my hudbu, s trojročnými deťmi je to už ťažká pohoda. Preto nejaké extra aktivity pre ne v aute nevymýšľam a zabaviť sa musia samé. Ono, ja s nimi väčšinou cestujem sama a to je nemožné, aby som každú chvíľu musela riešiť ich priania. Čiže si museli zvyknúť na samoobsluhu a samozábavu.

V Umagu sme s babami boli prvýkrát, keď mali len pol roka, preto už som vedela do čoho idem. Veľmi dobrá vec je, že máte možnosť rôznych typov ubytovania, od víl s výhľadom na more a vírivkou, cez apartmány až po mobilné domy a camping. Rezort má názov Stella Maris, ak by ste to chceli hľadať a dopredu vás upozorňujem, že si to treba rezervovať ideálne v zime, nakoľko dopyt je veľký. Musím sa priznať, že ubytovanie nesplnilo moje očakávania, hneď z niekoľkých dôvodov. Apartmány určite za tú cenu nájdete lepšie vybavené, toto je úplny základ, je tam kuchynka aj klimatizácia, no nie sú dobre udržiavané. Mali sme vypálenú žiarovku v jednej lampe a dvere sprchového kúta viseli na jednom pánte. Okrem toho sme mali problém s mravcami a aj keď ja nie som úplne hysterický typ osoby, v zásade mi takéto veci nevadia, ale roj lietajúcich mravcov je to posledné, čo by som chcela na dovolenke riešiť.

Inak nám tam ale bolo skvele, celý komplex je pomerne dobre vybavený, nachádza sa tam niekoľko reštaurácií, bufetov, obchod, pekáreň. Okrem iného aj práčovňa a detské kluby rozdelené podľa veku detí. Síce doby ich fungovania sú troška divné, lebo väčšinou sme v tých časoch boli aj tak pri mori, ale je fajn vedieť, že sa majú kde deti zabaviť a socializovať sa. Hlavne teda sa tam naučia komunikovať rukami-nohami s inými deťmi, čo pokladám v živote za výhodu.

Do historického centra premáva každú chvíľu vláčik, tak si môžete pokojne spraviť minivýlet a deti sa potešia. Z ďalších výletov si určite vyberiete v miestnom infostánku, ktorý ponúka od potápania, cez výlety loďkou s presklenným dnom, až po výlet do Benátok naozaj takmer všetko. Výlet do Benátok som chcela veľmi absolvovať, keďže Taliansko je úplna srdcovka, no kvôli počasiu nám ho zrušili.

Čo sa pláže v Umagu týka, nedá sa to považovať úplne za pláž, lebo sú tam len také betónové platne, z ktorých môžete zísť do mora šnorchlovať a inak je tam kúsok umelovytvorenej pláže, kam sme nechodili. Moje deti totiž odmietajú vstúpiť do mora, lebo je vraj studené a mokré. Takže sa kúpali v bazéne s morskou vodou, ktorá už zázračne studená a mokrá nebola.

Okrem toho sa v areáli rezortu nachádza lanový park, v ktorom si svoju obtiažnosť nájdu všetky deti aj dospelí od 90cm do dvoch metrov. Deti to parádne unaví a precvičia si všetky svoje schopnosti. Keď som videá z ich lezenia dávala na sociálne siete, tak mi prišlo veľmi veľa správ, že ako je to možné, že v troch rokoch sú takto zdatné v lezení. No a moja odpoveď je veľmi jednoduchá. Nikdy som im v ničom nepomáhala. Na preliezkach som ich nedržala, neistila, nelozila za nimi, nestarala sa (až keď bol naozaj prúser, z ktorého nevedeli von). A to si myslím, že im pomohlo úplne najviac. Jednak veľmi presne vedia zhodnotiť na čo majú a na čo už nie, a potom tiež skúšajú stále viac a ďalej. Druhá vec, ktorá im v tomto pomáha, je balet. Ono sa aj mne hocikedy zdá, že je to len také hopsanie, ale vidím, že ich to rozvíja.

Ak by ste sa chystali niekedy do Umagu, tak vám dám dva tipy na výlet. Prvým je mestečko Poreč, ktoré má krásnu atmosféru a úzke uličky. Nachádza sa v ňom aj katedrála, ktorá stojí za pozretie, pár rímskych pamiatok a mnoho zaujímavých lokálnych obchodíkov s handmade tvorbou (narozdiel od lacných čínskych šmejdov v Umagu).

Ďalším tipom na výlet poteším asi skôr vaše polovičky ako vás. Neďaleko Umagu sa nachádza malý lokálny pivovar San Servolo, ktorý okrem predajne má aj hotel, parádny steakhouse a detské ihrisko, všetko veľmi štýlové a je to vraj veľmi dobré pivo. Ja pivo nepijem, ale cestou naspäť sme niesli tri krabice, takže niečo na ňom asi bude.

V pláne máme aj ďalšie výlety toto leto, najbližšie Lutzmansburg, potom Tatry a Praha. Nuž a potom sa začína ďalšia kapitola v našom živote, ktorá bude o niečo viac organizovaná (dúfam) a o niečo menej náročná (pre mňa). Prajeme vám príjemné leto 🙂

O výlete do Bojníc a cestovaní s deťmi

Moje dieťa má obdobie “maminka, pamätáš si?
“Maminka, pamätáš si, ako som stúpila do hovienka?” (áno, ešte teraz ma napína pri tej spomienke).
“Maminka, pamätáš si, ako si Eliška vysypala celú soľ do polievky?” (ehm, áno, ako by som mohla zabudnúť)
“Maminka, pamätáš si, ako sme….”
No a takto si my cestujeme v aute a ak nespia, musím sa tváriť, že si všetko pamätám. Naposledy sme sa vybrali do Bojníc a bol to najlepší výlet, aký sme spolu zažili.

Pokračovať v čítaní “O výlete do Bojníc a cestovaní s deťmi”

Trenčín

Že prečo Trenčín? Lebo sme nikdy poriadne nevideli mesto. Lebo v ňom býva toľko skvelých ľudí, že to nevieme ani spočítať. No a najmä preto, že aj keď občas pindám na cestovanie s deťmi, sedieť doma je skrátka nuda. Keďže cesta trvá z Bratislavy len niečo vyše hodinky, neočakávala som nejaké komplikácie, vyrazili sme niekedy okolo obedného spánku. Hej, toho, ktorý moje deti už vyše pol roka veselo bojkotujú.
Presne ako predpokladáte, ovešaná taškami vychádzam z domu s dvoma deťmi našponovanými na prasknutie od zvedavosti a vzrušenia. V tom si to však Ninka zrejme rozmyslela, lebo vyšla von a vraví: “Mami, peče ako hovado.”
Neviem síce odkiaľ má tento výraz, no mala pravdu. KONEČNE. Lebo neviem ako vám, no mne tá zima už poriadne liezla na nervy.

Pokračovať v čítaní “Trenčín”

Jarné must haves v šatníku DoubleTrouble

Dobrých tenisiek nie je nikdy dosť. Tieto Pumy kúpite v CCC shoes and bags

Toto je len taká malá módna vsuvka, lebo sa nám tu nahromadilo zasa niekoľko nových vecí, ktoré by som vám rada ukázala a na sociálnych médiách na to nie je toľko priestoru. Vybrala som veci, ktoré sa mi páčia, dievčatá ich rady nosia a som pri nich spokojná aj s kvalitou. Tento článok je v podstate reklamný, lebo je o produktoch, no tu mám istotu, že s tým nikoho neotravujem, na blog mi chodíte len tie, ktoré to naozaj zaujíma. Momentálne nemám úplne kapacitu písať o vážnych veciach, ale snáď mi raz za čas odpustíte aj tieto fotočlánky.

Pokračovať v čítaní “Jarné must haves v šatníku DoubleTrouble”

Na výlete v Maďarsku

Správne by to malo byť v Maďaďarsku, ako to volajú moje deti, pre ktoré je totálny problém pochopiť nejaké hranice štátov. V ich troch rokoch nikdy nezažili pasovú kontrolu, vybavovanie víz a celkovo, cestovanie berú ako samozrejmosť. Tentokrát sme sa teda vybrali do dedinky Noszvaj, ktorá sa nachádza pri meste Jáger a tento pobyt našla moja kamoška na Zľavomate. Deti sa veľmi tešili, najmä preto, že sme išli s kamošom Huginom a vydierala som ich tým dobré dva týždne.

Pokračovať v čítaní “Na výlete v Maďarsku”

Tipy na jarný program s deťmi

Toto je nová rubrika a z času na čas som sa rozhodla, že vám dám tip na to, čo sa dá s deťmi aj bez detí zažiť a vidieť v Bratislave a okolí. Niektoré tipy sú aj skôr pre dospelých, ale nehanbite sa deti vziať napríklad do galérie, niekedy sa to proste musia naučiť. Jarný program s deťmi môže byť ešte upršaný a preto obsahuje aj aktivity, ktoré sa dajú absolvovať v škaredom počasí. Možno však aj vy rozmýšľate, kam s deťmi, keď je už konečne pekne. Vybavila som to za vás, je už len na vás, kam za kultúrou sa s deťmi vyberiete.

Pokračovať v čítaní “Tipy na jarný program s deťmi”

Dnes (plus recenzia na Little Dutch odrážadlo)

Bol to dlhý deň. Neviem ako vás, ale mňa najviac vyčerpávajú všetky tie detaily, ktoré podvedome musím riešiť každý deň. Napríklad, ktoré pyžamo mala Eliška a ktoré Ninka, biele, alebo ružové? Čo všetko musím zbaliť von, vrátane omaľovániek, farbičiek, jedla, pitia, vreckoviek, foťáku, vlhčených utierok (sláva im a večná spása) a okrem toho samozrejme všetky tie dôležité hračky, náramky, gumičky, sponky, kvetinky a kamienky.

Pokračovať v čítaní “Dnes (plus recenzia na Little Dutch odrážadlo)”

Šťastie

Mám dve blonďaté biele deti. Tieto deti majú vďaka tomu, kde a ako sa narodili, oveľa lepší štart do života, ako mnohé iné Môže sa vám to zdať banálne, že by farba pleti, alebo pôvod určovali váš osud, ale iba preto, že ste sa narodili bieli a ničím ste sa o to nemuseli pričiniť. Tak, ako sa o to nepričinili ani deti v rómskych osadách, utečeneckých táboroch, alebo afrických slumoch.

Predstavte si napríklad, že ste sa narodili ako rómske dievča v osade. Viete, v dome (ak máte to šťastie a nie je to len plechová chatka) nemáte kanalizáciu, splachovací záchod, kúrenie minimálne, súkromie žiadne, často ani elektrina. Zabudnite na vyváženú stravu, vitamíny, lekárske prehliadky, zubára, rozvoj, hračky, stimulujúce prostredie a výchovu. No a teraz keď ste si to predstavili, skúste porozmýšľať, aké máte šance do budúcnosti? Ak sa svojej budúcnosti dožijete (rómske deti v osadách majú dvakrát vyššiu dojčeneckú úmrtnosť ako nerómske deti), máte aj oveľa vyššie riziko žltačky, tuberkulózy, telesnej a mentálnej retardácie, salmonelózy, parazitov a iných infekčných ochorení. No ak máte šťastie a toto všetko vás minie, narazíte na to, že ste v porovnaní so svojimi nerómskymi spolužiakmi pozadu. Nikto vás totiž nenaučil stolovať, kresliť, farby, chýba vám slovná zásoba a často základné zručnosti. Ak by sa vám aj podarilo toto všetko nejako prekonať, na väčšine škôl vás čaká diskriminácia, šikana zo strany spolužiakov, dvojitý meter a celkom veľká sociálna priepasť medzi vami a vašimi spolužiakmi.

Pokračovať v čítaní “Šťastie”

3:30

Presne toľko je, keď zaklapávam počítač a modlím sa, aby raptory potiahli dlhšie ako do siedmej. Tento týždeň je neskutočný, snáď ani jeden deň sa mi nepodarilo naspať viac ako 5 hodín. Nepotiahli. Dali to presne do 6:30.

A predsa musím tento článok ešte napísať, lebo by som ho zabudla a to by bola škoda. Dievčatá sú tento týždeň odporné. Myslela by som si, že je to mnou, mojím stresom a časovou tiesňou, ale nie je. Musí sa to proste všetko stať naraz. Eliška sa rozhodla, že tento týždeň dostáva málo lásky a pozornosti, takže sabotuje všetko od obliekania sa až po hranie sa so sestrou. Ninka sa naopak rozhodla, že žiadnu pozornosť nepotrebuje a už tobôž nie od svojej sestry. Viete si predstaviť, ako to potom u nás vyzerá.

Pokračovať v čítaní “3:30”