Škôlka – všetko, čo vaše dieťa potrebuje.

Tak veľmi som chcela napísať článok o slovenských papučkách, nepremokavých bundách a detskom oblečení. Za posledné dva týždne som však zistila, že je fakt jedno, aké dieťaťu kúpite papuče, čo mu oblečiete a či mu zabalíte zubnú kefku alebo nie.

Tak som sa sústredila na to, nachystať všetky veci, nakúpiť dosť teplákov, plátené vrecká a všetko označiť, že mi skoro ušiel jeden podstatný fakt. Jedno z mojich detí má hrôzu zo škôlky. Nie je to novinka, Eliška má už asi mesiac obdobie, kedy nechce byť bezo mňa. Pri slove škôlka sa rozplače. Pretože skrátka nechce ísť do cudzieho prostredia a nechce byť bezo mňa.

Tak vám poviem, nie je to nič príjemné. Ak si dobre pamätáte, tak toto obdobie mala pol roka dozadu Ninka. S ňou som skončila u psychoterapeuta, čo jej naozaj pomohlo a je z nej úplne iné dieťa. Niekedy ani nevieme, aké má dieťa traumy a z čoho. Bohužiaľ, s Eliškou už psychológovi ísť nestíham, no aspoň vám píšem ako s ňou doma pracujem tak, aby to zvládla. Ak majú vaše deti strach zo škôlky, môžete to vyskúšať aj vy doma.

Eliška sa nedávno rozplakala, tvrdila, že v škôlke sa bude báť a bude tam nešťastná. Ešte tak pred rokom by som jej povedala nech neblázni a že sa nemá čoho báť. Dnes už to riešim úplne inak a jej pocity v žiadnom prípade nezľahčujem. Takže prvá vec, ktorú musíte urobiť, keď vám dieťa povie, že sa bojí je, neodbiť ho a nezľahčovať jeho situáciu. Tie deti sa naozaj boja. A aj keď nám sa zdá, že sa nemajú čoho, pre nich je to zrazu úplne nový svet. Si vezmite, že ich zoberiete do úplne neznámeho prostredia, kde predtým nikdy neboli a necháte ich tam. Samé.

Vravím jej, že aj ja sa bojím a často. Že niekedy je to úplne normálne, najmä vtedy keď niečo nepoznáme, alebo je niečo prvýkrát. Pýtam sa jej, čo by jej pomohlo, aby to prekonala. Zatiaľ sme na to neprišli. Veľa sa s ňou rozprávam o tom ako to v škôlke je, čo tam bude robiť a čo má očakávať. Tiež jej hovorím s čím všetkým sa na pani učiteľku môže obrátiť. Že jej pomôže s cikaním, umývaním, obliekaním. Že keď jej bude smutno, má jej to povedať.

Podarilo sa mi vziať baby do škôlky. Šli sme okolo a nakukli sme cez plot, bolo otvorené, tak sme šli na ihrisko. Vysvetlila som im, že tam budú chodiť s pani učiteľkou a novými kamarátmi, že sú tam odrážadlá a bicykle. Všimli si nás pani učiteľky a zavolali nás aj dnu. Boli veľmi milé, dovolili babám si vybrať skrinku a pozvali ich do triedy. Dievčatá zistili, že je tam kopec hračiek, zoznámili sa. Toto je podľa mňa veľmi dôležitý krok. Ak máte tú možnosť, choďte sa do škôlky pozrieť najprv spolu. Deti tak už nepôjdu do úplne neznámeho prostredia a budú aspoň približne vedieť čo a koho majú očakávať. Veľmi som vďačná, že nám to dovolili a Eliška sa odvtedy bojí o niečo menej.

Tiež som tento moment využila a opýtala sa pani učiteľky, či niečo do triedy nepotrebuje. Je to podľa mňa zmysluplnejšie ako kupovať kávu a kvetiny, také výkresy, fixky, farbičky, farebné papiere a podobné veci sa spotrebujú rýchlo a nič tým nepokazíte.

Niektorí psychológovia odporúčajú dať dieťaťu niečo, čo vás bude pripomínať, keď bude smutné. Môžete dať dieťaťu fotku, hračku, šatku, čokoľvek čo si vypýta. Eliška zatiaľ nechce nič, ale rozprávame sa o tom každý deň a snáď postupne prídeme k nejakému riešeniu. Opýtajte sa dieťaťa, čo by mu pomohlo prekonať smútok. Možno si o niečo samé povie.

Posledná a dôležitá vec, ktorú som vám chcela poradiť je, aby ste boli k dieťaťu úprimní. Povedzte mu, že všetky deti chodia do škôlky, že to tak byť musí a že sa s tým nedá nič robiť. Uistite ho, že aj keď to bude možno zo začiatku ťažké preň aj pre vás, zvládnete to spolu a spravíte si pekný program po škôlke.

Držím nám všetkým palce, nech to naše deti zvládnu a my s nimi. A nezabudnite zbaliť aj tie papuče!