Škôlka – všetko, čo vaše dieťa potrebuje.

Tak veľmi som chcela napísať článok o slovenských papučkách, nepremokavých bundách a detskom oblečení. Za posledné dva týždne som však zistila, že je fakt jedno, aké dieťaťu kúpite papuče, čo mu oblečiete a či mu zabalíte zubnú kefku alebo nie.

Tak som sa sústredila na to, nachystať všetky veci, nakúpiť dosť teplákov, plátené vrecká a všetko označiť, že mi skoro ušiel jeden podstatný fakt. Jedno z mojich detí má hrôzu zo škôlky. Nie je to novinka, Eliška má už asi mesiac obdobie, kedy nechce byť bezo mňa. Pri slove škôlka sa rozplače. Pretože skrátka nechce ísť do cudzieho prostredia a nechce byť bezo mňa.

Tak vám poviem, nie je to nič príjemné. Ak si dobre pamätáte, tak toto obdobie mala pol roka dozadu Ninka. S ňou som skončila u psychoterapeuta, čo jej naozaj pomohlo a je z nej úplne iné dieťa. Niekedy ani nevieme, aké má dieťa traumy a z čoho. Bohužiaľ, s Eliškou už psychológovi ísť nestíham, no aspoň vám píšem ako s ňou doma pracujem tak, aby to zvládla. Ak majú vaše deti strach zo škôlky, môžete to vyskúšať aj vy doma.

Eliška sa nedávno rozplakala, tvrdila, že v škôlke sa bude báť a bude tam nešťastná. Ešte tak pred rokom by som jej povedala nech neblázni a že sa nemá čoho báť. Dnes už to riešim úplne inak a jej pocity v žiadnom prípade nezľahčujem. Takže prvá vec, ktorú musíte urobiť, keď vám dieťa povie, že sa bojí je, neodbiť ho a nezľahčovať jeho situáciu. Tie deti sa naozaj boja. A aj keď nám sa zdá, že sa nemajú čoho, pre nich je to zrazu úplne nový svet. Si vezmite, že ich zoberiete do úplne neznámeho prostredia, kde predtým nikdy neboli a necháte ich tam. Samé.

Vravím jej, že aj ja sa bojím a často. Že niekedy je to úplne normálne, najmä vtedy keď niečo nepoznáme, alebo je niečo prvýkrát. Pýtam sa jej, čo by jej pomohlo, aby to prekonala. Zatiaľ sme na to neprišli. Veľa sa s ňou rozprávam o tom ako to v škôlke je, čo tam bude robiť a čo má očakávať. Tiež jej hovorím s čím všetkým sa na pani učiteľku môže obrátiť. Že jej pomôže s cikaním, umývaním, obliekaním. Že keď jej bude smutno, má jej to povedať.

Podarilo sa mi vziať baby do škôlky. Šli sme okolo a nakukli sme cez plot, bolo otvorené, tak sme šli na ihrisko. Vysvetlila som im, že tam budú chodiť s pani učiteľkou a novými kamarátmi, že sú tam odrážadlá a bicykle. Všimli si nás pani učiteľky a zavolali nás aj dnu. Boli veľmi milé, dovolili babám si vybrať skrinku a pozvali ich do triedy. Dievčatá zistili, že je tam kopec hračiek, zoznámili sa. Toto je podľa mňa veľmi dôležitý krok. Ak máte tú možnosť, choďte sa do škôlky pozrieť najprv spolu. Deti tak už nepôjdu do úplne neznámeho prostredia a budú aspoň približne vedieť čo a koho majú očakávať. Veľmi som vďačná, že nám to dovolili a Eliška sa odvtedy bojí o niečo menej.

Tiež som tento moment využila a opýtala sa pani učiteľky, či niečo do triedy nepotrebuje. Je to podľa mňa zmysluplnejšie ako kupovať kávu a kvetiny, také výkresy, fixky, farbičky, farebné papiere a podobné veci sa spotrebujú rýchlo a nič tým nepokazíte.

Niektorí psychológovia odporúčajú dať dieťaťu niečo, čo vás bude pripomínať, keď bude smutné. Môžete dať dieťaťu fotku, hračku, šatku, čokoľvek čo si vypýta. Eliška zatiaľ nechce nič, ale rozprávame sa o tom každý deň a snáď postupne prídeme k nejakému riešeniu. Opýtajte sa dieťaťa, čo by mu pomohlo prekonať smútok. Možno si o niečo samé povie.

Posledná a dôležitá vec, ktorú som vám chcela poradiť je, aby ste boli k dieťaťu úprimní. Povedzte mu, že všetky deti chodia do škôlky, že to tak byť musí a že sa s tým nedá nič robiť. Uistite ho, že aj keď to bude možno zo začiatku ťažké preň aj pre vás, zvládnete to spolu a spravíte si pekný program po škôlke.

Držím nám všetkým palce, nech to naše deti zvládnu a my s nimi. A nezabudnite zbaliť aj tie papuče!

Zdieľaj

4 komentáre k “Škôlka – všetko, čo vaše dieťa potrebuje.”

  1. Mojim dvojkam veľmi pomohloa potvrdili mi to aj učiteľky ..( chodili do škôlky od marca do júna … aby si zvykli ..) ked som im opakovala , ze ked im bude smutno niektorému nech príde za žltým druhým povie mu to a vystiska ho … učiteľky sa smiali , ze decká su vraj zlaté , ze sa veľa stiskaju …. 🙁 … ale pomáha im to … aj teraz mi sami hovoria , ze ked im bude smutno vystiskaju sa …..

  2. Tez je to u nas aktualni, ti nasi dvojceci kluci budou v pondeli nastupovat. Meli jsme informacni schuzku, cekala jsem nejake kratke posezeni a byla z toho hodina a pul, kdy nam napul vydesenym matkam vse trpelive vysvetlovali. Myslim, ze je taky dobre, kdyz je i rodic se skolkou v pohode a vi, co se tam deje, co tam deti ceka, jake jsou pani ucitelky, aby se sam tolik netrapil a neprenasel to na deti. Cela rodina o tom s detmi mluvime, vysvetlovala jsem klukum, ze tam nebudu, ze tam budou pani ucitelky. Byli z toho trochu smutni, ale asi nemaji uplne predstavu, co je ceka, takze se ani neboji. Domluvila jsem se v praci na nastup v pulce zari a ve skolce jsem se domluvila, ze prvni dva tydny budou chodit po obede domu. Ve skolce nam tento postup velmi doporucovali, ze se detem skolka hned zkraje “nezhnusi” 🙂 Pry je to pro deti velmi unavne, musi dodrzovat rezim, a tak je lepsi, kdyz do toho nevleti hned na celou pracovni dobu. Tak uvidime 🙂 Drzim holkam pesti, at se jim prechod do skolky zdari. PS: Taky Vam vsichni rikaji: “Neboj, to bude dobry, pujdou dva naraz, oni se podrzi.” Uz na to ani nic neodpovidam. Ja se bojim, aby se nepodrzeli hlavne v lumparnach.

    1. jejda, ta posledna veta! 😀 Mna to tak irituje. To ze su dve/dvaja, este vobec neznamena, ze je to vyhoda. Ale to pochopia iba dvojmatky 😀 My to mame tak, ze prvy tyzden od pol osmej do desiatej, druhy tyzden doobeda a az treti spinkat. Nastup do prace som si dala na oktober aby som vsetko dovtedy zariadila a aj si trocha oddychla 🙂 Drzim palce!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *