Z denníčka bezdetnej matky

Tie chvíle, keď sa niekam dostanem bez detí, mám mimoriadne rada, najmä preto, že sú pomerne vzácne. A keď už si aj niečo naplánujem, vyžaduje to obvykle intenzívnu logistiku a preto si tykýto čas vyhradzujem najmä na pracovné cesty a stretnutia. Na koncert Eda Sheerana som ale naozaj chcela ísť a tešila som sa naň už od januára. Pre mňa je každý výlet bez detí malým sviatkom. Viem, že sú mamy, ktoré to tak nemajú a svojim deťom sa venujú rady nonstop, no ja to nedokážem. Pokračovať v čítaní “Z denníčka bezdetnej matky”

Zdieľaj

Ako sa DoubleTrouble do Lutzmannsburgu na víkend vybrali

A tak po tom všetkom chystaní, balení a prípravách, sme sa nakoniec na výlet vybrali. Tento článok je skôr recenziou na hotel a aquapark a nie je sponzorovaný. Píšem ho preto, lebo som od vás dostala veľa otázok na toto miesto a iná blogerka tu okrem mňa asi ešte nebola.

Je to krásna dvojhodinová cesta s deťmi, z ktorých jedno vás neustále kope do chrbta a druhé si spieva. To prvé mu zatiaľ kričí, nech je TICHO! Najradšej mám cesty na spánok, no tentokrát mi nebolo dopriate. A tak som si musela vypočuť dvadsaťkrát Kukulienku, minimálne štyrikrát sa pohádali, šesťkrát chceli jesť a nič nedojedli. Celkom záhul na to, že cesta trvá len dve hodiny. Pokračovať v čítaní “Ako sa DoubleTrouble do Lutzmannsburgu na víkend vybrali”

Zdieľaj

Ako sa DoubleTrouble na výlet chystajú

Áno, mám pre vás ďalší mierne fekálny post. Ale ja vám to jednoducho musím napísať. Dni pred odchodom na dovolenku, alebo akýkoľvek výlet, sú pre matky najhoršie na svete. Všetko nakúpiť, pobaliť, vybaviť, prichystať, oprať. Tak sme sa dnes vybrali natankovať a povysávať auto. Nie, že by to nebolo zbytočné, keďže už zajtra v ňom určite bude rovnaký bordel ako dnes, ale aby nás v tom Rakúsku nemali za humusákov predsa.

Pokračovať v čítaní “Ako sa DoubleTrouble na výlet chystajú”

Zdieľaj

Jeden deň v živote lekára

Raz sa ma jeden kolega v Južnom Sudáne opýtal, koľko chcem detí. “Žiadne”. Odpovedala som. V tej dobe som si myslela, že nemocnica je a bude celý môj život (dobre, dobre, bola som mladá a blbá).

“Aby si nemala dvojičky”. Povedal Jimmy a zasmial sa. Ja s ním, pretože vtedy som si bola absolútne istá, že deti nechcem a nikdy mať nebudem. Jimmy pochádzal z Ugandy a s jeho ženou chodili zarábať na misie do Južného Sudánu. Paradoxne v Ugande ich nevedeli zaplatiť a zahraničné organizácie platili lepšie. Ich deti ostávali so starými rodičmi, často štyri mesiace až pol roka. Pamätám si, ako absurdné mi pripadalo, že dvaja vzdelaní ľudia sú nútení odísť z krajiny, ktorá ich potrebuje, ale nevie im ponúknuť podmienky na to, aby v nej ostali. V konečnom dôsledku tým trpí ich rodina aj celá spoločnosť. Pokračovať v čítaní “Jeden deň v živote lekára”

Zdieľaj

Naše obľúbené letné miesta, časť prvá.

Neznášam ľudí. Teda niektorí mi samozrejme nevadia, ale nemám rada davy ľudí a preto aj nerada chodím na väčšinu kúpalísk. Ak aj áno, vyberám si  kúpaliská, kde viem, že je prázdno, alebo časy, keď je to ešte ako tak znesiteľné.

Našťastie som objavila pár miest, kde sa dá prísť do kontaktu s vodou a nie sú to zrovna plnky. Prvým z nich je areál X-Bionic Sphere v Šamoríne, ktorý je najmä cez týždeň skoro prázdny. Celkom istotne za to môže vstupné, ktoré je na dospelú osobu 21€, čo je veľa a pre mnohé rodiny je to na hranici možností. Deti do troch rokov (presnejšie 100cm) neplatia, takže to hojne využívam, keďže zatiaľ platím iba za seba. Pre deti do 15 rokov je vstupné 14€ na celý deň.

Pokračovať v čítaní “Naše obľúbené letné miesta, časť prvá.”

Zdieľaj

O chorých deťoch

Neviem ako je to u súrodencov, u dvojičiek však pri chorobe platí jedno zásadné pravidlo: NIKDY neochorejú naraz. To znamená, že sa vždy teším, že chorá je len jedna a druhú to obišlo a potom už bude pokoj. Keby boli choré naraz, tak človek to znesie, lebo by boli aspoň rovnako unavené a nie, že jedna chce spať a druhá chce skákať a jednej nechutí a druhá chce zmrzlinku a potom aj tá prvá chce zmrzlinku, tak ju nedostanú ani jedna a potom je hysák. No a keď toto všetko prežijete, že ste na nervy lebo nejdú rovnako spať a režim v prdeli, tak sa tešíte, že ste to dali a v tom “BUM”. Pokračovať v čítaní “O chorých deťoch”

Zdieľaj

Na plavárni

V rámci predsavzatí k svojim okrúhlinám som si povedala, že škoda nevyužiť tú plaváreň, keď sa už nachádza tak blízko pri dome. Ak máte plaváreň 200 metrov od domu a rady plávate, výhovorku už len ťažko nájdete. Ani zima nie je, že by som sa mala na čo vyhovoriť.

S plávaním je to podobné ako s behom. Buď ho milujete, alebo vás nikdy nenadchne. U oboch disciplín sa totiž treba prepracovať cez počiatočné nepohodlie. Voda studená, mokrá, oči štípu, zima je, milión ľudí. Po pár tempách je to lepšie. Ak to nevzdáte po dvoch dĺžkach, potom to príde. Ten pocit, keď sa ponoríte do vody, všade okolo vás je ten nekonečne ukľudňujúci modrý svet a vypnete hlavu. Žiadny telefón, žiadne deti, žiadna hudba, žiadni ľudia. Len vy a vaše myšlienky. Uznávam, že pre ľudí, ktorí nevedia vydržať sami so sebou, to môže byť desivé. Mne napríklad najlepšie inšpirácie na texty pravidelne napadajú pod vodou. Pokračovať v čítaní “Na plavárni”

Zdieľaj