Strážni anjeli

Keď som sa prvýkrát balila do Afriky, vzala som si naozaj veľa vecí. Napríklad aj žehličku na vlasy, sukne a tielka, žabky, plavky. Skončila som v Etiópii, v nadmorskej výške okolo 1700m.n.m., kosa najväčšia, najmä v noci. Spacák som samozrejme nevzala, tak som sa 3 mesiace prikrývala plesnivou dekou. Druhýkrát do Sudánu som si ešte v nejakej divnej viere vzala aj pleťovú masku, za to na 4 mesiace len jednu fľašu šampónu. Pokračovať v čítaní „Strážni anjeli“

Výchovné metódy

Inak rada pozorujem rodičov pri výchove svojich detí. Nie z nejakého pocitu, že by som bola lepší rodič, ale skôr z čistého záujmu. Ja nie som dokonalý rodič a ani nemienim byť, občas kričím aj keď by som nemusela, občas sa hnevám aj za veci, za ktoré deti nemôžu. Asi to máme všetci tak.
Minule som si tak pila svoje kapučíno na terase jedného podniku, kam obvykle chodí dosť mám s deťmi a dievčatá sa preháňali okolo mňa na odrážadlách. Totálna idylka, krásne ráno, žiadne povinnosti, len čas strávený s deťmi pred sebou. V tom vyšla z podniku mama s chlapcom, ktorý mohol byť vo veku mojich dvojičiek. Plakal pre niečo, asi ani nie je úplne podstatné prečo, je to obdobie vzdoru, všetci vieme, nikto nerieši. Nervózne, pudmi ovládané dieťa, normálka. Jeho mama ma videla piť kávu a neviem či jej prišlo ľúto, že ona si tú svoju dnes nevypila, ale pristavila sa a hovorí mi: „To sa máte, aké pekné deti. Keby ste mali takých dvoch satanov ako tento tu, tak by ste tu len tak nesedeli.“ Fakt veľmi veľmi som jej chcela povedať, že mňa keby moja vlastná mama nazvala satanom pred cudzím človekom, asi by som bola odporná tiež. Zdržala som sa, niekedy je káva v kľude viac. Prišlo jej to ale hneď ľúto, lebo mu dala pusu a ponáhľala sa preč. Pre istotu. Pokračovať v čítaní „Výchovné metódy“