„Mami, vstávaj, vyrážame!“ skočilo na mňa nejaké dieťa, tak rozlepujem oči a zisťujem, že je presne 6:21 ráno. Dúfala som, že do takej ôsmej potiahnu, ale cestovná horúčka sa postarala o riadne skorý budíček. Išla som spať dobre po polnoci, lebo som klasicky balila pol domácnosti. Obvykle sa snažím to nerobiť, ale vedomie toho, že nikde nebude nič otvorené, ma donútilo okrem bežných vecí na oblečenie zbaliť aj veci, ktoré by som za normálnych okolností nebrala. Napríklad jedlo, veci na kreslenie, knižky, spoločenské hry.
Pokračovať v čítaní „Tatry v čase korony“