Raz sa ma jeden kolega v Južnom Sudáne opýtal, koľko chcem detí. „Žiadne“. Odpovedala som. V tej dobe som si myslela, že nemocnica je a bude celý môj život (dobre, dobre, bola som mladá a blbá).
„Aby si nemala dvojičky“. Povedal Jimmy a zasmial sa. Ja s ním, pretože vtedy som si bola absolútne istá, že deti nechcem a nikdy mať nebudem. Jimmy pochádzal z Ugandy a s jeho ženou chodili zarábať na misie do Južného Sudánu. Paradoxne v Ugande ich nevedeli zaplatiť a zahraničné organizácie platili lepšie. Ich deti ostávali so starými rodičmi, často štyri mesiace až pol roka. Pamätám si, ako absurdné mi pripadalo, že dvaja vzdelaní ľudia sú nútení odísť z krajiny, ktorá ich potrebuje, ale nevie im ponúknuť podmienky na to, aby v nej ostali. V konečnom dôsledku tým trpí ich rodina aj celá spoločnosť. Pokračovať v čítaní „Jeden deň v živote lekára“
