Sedím na terase 5* hotela, v diaľke znejú rytmy z hotelových rezortov, je to niečo medzi talianskym a arabským kvílením (lepší výraz som nenašla). Čítam knihu! Po roku a deviatich mesiacoch, prvýkrát čítam niečo, čo nie je ani časopis, ani učebnica. I keď, mala by som si pripraviť prednášku a troška aj angličtinu zopakovať, aby som nebola za úplneho debila, ako naposledy na konferencii v Slovinsku. To som bola o tri roky mladšia a dostala som takú trému, že moja prednáška o infekciách u utečencov netrvala ani 5 minút, tak rýchlo som ju prečítala. Pokračovať v čítaní “”