Sprosté slová

Vybrali sme sa s dievčatami včera na ihrisko, dlho sme na žiadnom neboli. Ihriská nemám rada, jednak preto, že sa mi nechce riešiť hádky medzi deťmi, prekáračky o lopatky a podobne. Doma svoje totiž nechávam, nech si nezhody riešia samé. Zasahujem až keď tečie krv, no na ihrisku by som si to nedovolila. Nechce sa mi ani konverzovať o počasí a plienkach s inými matkami, otázok a poznámok o dvojičkách mám za tie tri roky už takisto akurát tak dosť. Ale už  sa ma aspoň nepýtajú, či sú to chlapci…
No asi ich nebudem môcť držať večne v sociálnej izolácii. Najneskôr v škôlke sa budú musieť zoznámiť aj s deťmi, ktoré sú iné ako my, vyrastajú v odlišnom prostredí. V istom zmysle ma to desí. Nie z nejakého elitárstva, ale z toho, že by som nechcela, aby mal na moje deti niekto zlý vplyv. Kým sú doma, je to ľahké. Vypustiť ich do akéhokoľvek sveta, už také ľahké nie je. Pokračovať v čítaní „Sprosté slová“

Detox od sociálnych sietí

Môj telefón si zaslúžil opravu. Početné pády zapríčinené poväčšine mojimi deťmi, obliatia kávou a iné udalosti, na ňom zanechali viditeľné stopy. Trvalo mi vyše pol roka, kým som sa odhodlala na tento krok, zaniesť ho do servisu, lebo keďže je poistený, opravu musí schváliť poisťovňa a teda servisovanie môže trvať aj dva-tri týždne. No a tri týždne bez telefónu? Veď práca, instagram, fotky, blog, ľudia, kamoši, internet banking a vlastne všetko. Celý náš život sa odohráva v telefónoch a často o tom ani nevieme. Rozhodla som sa preto pre detox od sociálnych sietí. Myslím, že slovo detox je na mieste, lebo telefón je závislosť, či sa nám to páči alebo nie.

Pokračovať v čítaní „Detox od sociálnych sietí“

Tipy na darčeky pod vianočný stromček pre deti vo veku 2-3 roky

Tento článok vydávam už v októbri, lebo verím, že ani jedna nechceme zažiť žiadne predvianočné šialenstvo. Tento rok som sa hecla a väčšinu darčekov pre dievčatá už mám. Podotýkam, že väčšinu z týchto tipov na darčeky už majú, takže zďaleka nedostanú všetky. Zaradila som len veci, ktoré pokladám za užitočné, milé alebo rozvíjajúce a preto tu nenájdete žiadne ohavnosti a gýče. Jediný gýč, ktorý dievčatá od Ježiška dostanú sú elektrické zubné kefky Frozen od Oral B, aj to iba preto, že na ne už dva mesiace pozerajú v dmke. V prípade, že máte doma malé Frozen maniačky ako ja, kúpite ich v DM alebo objednáte online napríklad tu.

Ak sa vám článok bude páčiť, môžete ho nenápadko posunúť babkám a príbuzenstvu, pretože som sa naschvál snažila zaradiť veci všetkých cenových kategórií a aj drobnosti, ktoré môžu kúpiť napríklad babky a dedkovia. Vyhnete sa tak každoročnému preteku, kto kúpi drahšiu plastovú pískajúcu potvoru, ktoré sa vám doma hromadia a ničia vám nervy a pri pohľade na ne vám krváca aj zrak. Pokračovať v čítaní „Tipy na darčeky pod vianočný stromček pre deti vo veku 2-3 roky“

24 hodín v živote matky blogerky

Niekedy si naozaj z celého srdca želám, aby mal deň viac ako 24 hodín. Aby som bola svieža aj večer a stihla vždy všetko, čo si naplánujem. Ak vás zaujíma, ako všetko stíham, ponúkam vám malý pohľad do dnešného dňa:

9.00 Budí ma pusa, potom ešte jedna. Ďakujem milosrdenstvu svojich detí, že vstávajú v normálnej dobe. Mať deti, ktoré vstávajú o šiestej, už dávno by som sa obesila. Pokračovať v čítaní „24 hodín v živote matky blogerky“

Obyčajné dva príbehy

Musím vám dnes porozprávať dva príbehy, lebo nezaspím:

Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna doktorka. Taká obyčajná doktorka, ktorá liečila deti. Zaľúbila sa, vydala a mala tri deti a potiaľto je to veľmi pekná rozprávka. Deti vyrastali v harmonickej rodine, lekárka si liečila deti a jej manžel liečil dospelých. Mali normálny pekný život, nemuseli riešiť peniaze, naopak v spoločnosti boli vážení. Na ich smolu však žili v Sýrii, kde sa im život zmenil zo dňa na deň. Prišla kríza a vojna. Pokračovať v čítaní „Obyčajné dva príbehy“

Po materskej dovolenke

Zobudím sa na budík. Po dvoch rokoch a siedmych mesiacoch na ten v telefóne. Všade ticho. Pomaly sa došmatlem ku kávovaru, a čakám, kým zacítim tú vôňu. Umývam si zuby, obliekam sa, stíham aj základný mejkap. Polooblečená jem croissant a pijem teplú kávu. To ticho je ohlušujúce, počula by som každý padajúci špendlík.

Pokračovať v čítaní „Po materskej dovolenke“

Ako obliekam deti

Na túto tému dostávam veľmi vela otázok a ešte viac pochvál, tak som sa rozhodla, že vám k tomu napíšem zopár poznámok.

Raptory (alebo aj Eliška s Ninkou) sú deti veľmi pohyblivé, pre tento účel ich môžeme nazvať aj živými. To znamená, že žiadna mláka, blato, alebo pokojne aj hovienko, im nie sú cudzie.

Pokračovať v čítaní „Ako obliekam deti“

O cestovaní s deťmi a ulceróznou kolitídou

Veľa sa ma pýtate, že ako s babami sama cestujem. Nuž, nie je to ľahké, veď posúďte sami:

Cestovali sme nedávno z Košickej Belej do Lučenca a cesta bola krásna. Najmä vďaka navigácii, ktorá mi ponúkla tri rôzne cesty a vybrala som si najkratšiu. Čo na tom, že najmenej schodnú, to vám už google nepovie. Pokračovať v čítaní „O cestovaní s deťmi a ulceróznou kolitídou“

Z denníčka bezdetnej matky

Tie chvíle, keď sa niekam dostanem bez detí, mám mimoriadne rada, najmä preto, že sú pomerne vzácne. A keď už si aj niečo naplánujem, vyžaduje to obvykle intenzívnu logistiku a preto si tykýto čas vyhradzujem najmä na pracovné cesty a stretnutia. Na koncert Eda Sheerana som ale naozaj chcela ísť a tešila som sa naň už od januára. Pre mňa je každý výlet bez detí malým sviatkom. Viem, že sú mamy, ktoré to tak nemajú a svojim deťom sa venujú rady nonstop, no ja to nedokážem. Pokračovať v čítaní „Z denníčka bezdetnej matky“