Adrián

Stojím na pošte, čakám v nekonečnom rade na detské veci, čo som si objednala cez internet. Neboli lacné. Aj keď nie som zástancom kupovania značiek a predražených vecí, niekedy aj ja uletím, keď sa mi niečo veľmi páči. Najmä pri detských veciach. Myslím, že to určite poznáte.

Asi dve miesta predo mnou stála rodina, ktorá zjavne nemala peniaze ani na nové veci, nieto na značkové. Mama, mohla mať asi 40 rokov, ale bola úplne šedivá, bolo na nej vidno, že život nemala práve ružový. Otec opitý. Mali so sebou syna, ktorý mohol byť prvák alebo druhák, taký ten vek, kedy ešte máte všetečné otázky, ale už sa to až tak nepatrí.  Pokračovať v čítaní “Adrián”

Máme jeden rôčik

Prisahám, že ak ešte raz uvidím popisok k fotke dieťaťa v zmysle:

“Najväčšie šťastie nášho života” prípadne: “Nevedela som, čo je láska, kým si neprišiel” tak sa asi dogrcám. Občas si inak predstavujem, že aj v 18tich rokoch s trojkou zo správania za fajčenie trávy na školskom dvore, dá nejaká matka foto s podobným popisom. Pokračovať v čítaní “Máme jeden rôčik”

Detský spánok

Sú také dni. Napríklad takto by to mohlo vyzerať:

Vstanem o pol deviatej. Keďže som celú noc dobre spala, som oddýchnutá a kým sa dievčatá zobudia, stihnem sa umyť a základný mejkap. Dievčatká vstávajú o deviatej, chystám raňajky, jedna mi spraví kávu, obliekame sa. Ja seba, ony seba. Vyrážame von, ja s mejkapom, umytými zubami a dobrou náladou, lebo som stihla raňajky. Baby sa za ruku vedú a komentujú dianie naokolo. Keďže som v dobrej nálade, môžeme ísť autobusom alebo kŕmiť kačky. Zastavíme sa po obed a dievčatá unavené po obede zaspávajú v postieľkach. Poobede absolvujeme výlet do obchodu, hru s legom, alebo spievame, tancujeme, pozeráme rozprávky. Podľa počasia. Super unavené zaspávajú večer v postieľke o deviatej  a spia až do rána.

No a teraz už nefetujme toľko a povedzme si, ako to je reálne. Pokračovať v čítaní “Detský spánok”

Návod na prežitie

Bola som v ôsmom mesiaci tehotenstva a už som si ani nevidela na špičky nôh. K operáciám som už tiež nechodila, lebo pre brucho som sa nevmestila k operačnému stolu. Vlastne sa mi zdalo, že mám krátke ruky. Ostávali už len drobné zákroky a pôrody, pri ktorých sa dá sedieť. Posledná pacientka, ktorej bábätko som priviedla na svet, sa ma ešte na pôrodnom stole opýtala: “a teraz sa vymeníme?” Vôbec som sa jej nedivila, vyzerala som ako pred rozpadnutím a to som mala ešte dva mesiace pred sebou. Pokračovať v čítaní “Návod na prežitie”

Bilancovanie 2016

Všetci bilancujú, som sa rozhodla teda, že aj ja budem.
V roku 2016 sa toho udialo až až, stojí to za krátku pripomienku :slight_smile:

Začiatkom roka prišli na svet bezzubý votrelec a predátor. Na dve a pol kila mali celkom slušný hlas, vlasy žiadne, apetít nadštandardný. Počet zubov aj vlasov sa im od začiatku roka značne zvýšil (chvalabohu). Pokračovať v čítaní “Bilancovanie 2016”

Zaujímalo vás niekedy, aké je to žiť s dvojročnými dvojičkami? Ako píšem tieto riadky, ďakujem Bohu, že sú zdravé, ale to neznamená, že by som ich najradšej nezabila.
Jedna moja dcéra má takú novú úchylku. Vždy keď ju dám spať, tak sa povyzlieka. Je úplne jedno v akom pyžame alebo oblečení. No a následne si dá dole aj plienku a potom sa pokaká. Potom to pekne ponatiera po postieľke a niekedy sa jej podarí aj mimo. Naposledy letel do koša veľký plyšový pes, na ktorého si sadla s osr…ehm…okakanou riťou. Nezmestil sa do práčky. Periny v detských posteliach momentálne prezliekam aj 4-6x do týždňa. Nepomáha dať vykakať, nepomáha dohováranie ani bitka. Ona to proste robí naschvál. Je pri tom úplne potichu, lebo zistila, že pri každom zašuchotaní letím na kontrolu, či náhodou zasa… Pokračovať v čítaní “”

Výchovné metódy

Inak rada pozorujem rodičov pri výchove svojich detí. Nie z nejakého pocitu, že by som bola lepší rodič, ale skôr z čistého záujmu. Ja nie som dokonalý rodič a ani nemienim byť, občas kričím aj keď by som nemusela, občas sa hnevám aj za veci, za ktoré deti nemôžu. Asi to máme všetci tak.
Minule som si tak pila svoje kapučíno na terase jedného podniku, kam obvykle chodí dosť mám s deťmi a dievčatá sa preháňali okolo mňa na odrážadlách. Totálna idylka, krásne ráno, žiadne povinnosti, len čas strávený s deťmi pred sebou. V tom vyšla z podniku mama s chlapcom, ktorý mohol byť vo veku mojich dvojičiek. Plakal pre niečo, asi ani nie je úplne podstatné prečo, je to obdobie vzdoru, všetci vieme, nikto nerieši. Nervózne, pudmi ovládané dieťa, normálka. Jeho mama ma videla piť kávu a neviem či jej prišlo ľúto, že ona si tú svoju dnes nevypila, ale pristavila sa a hovorí mi: “To sa máte, aké pekné deti. Keby ste mali takých dvoch satanov ako tento tu, tak by ste tu len tak nesedeli.” Fakt veľmi veľmi som jej chcela povedať, že mňa keby moja vlastná mama nazvala satanom pred cudzím človekom, asi by som bola odporná tiež. Zdržala som sa, niekedy je káva v kľude viac. Prišlo jej to ale hneď ľúto, lebo mu dala pusu a ponáhľala sa preč. Pre istotu. Pokračovať v čítaní “Výchovné metódy”

Sedím na terase 5* hotela, v diaľke znejú rytmy z hotelových rezortov, je to niečo medzi talianskym a arabským kvílením (lepší výraz som nenašla). Čítam knihu! Po roku a deviatich mesiacoch, prvýkrát čítam niečo, čo nie je ani časopis, ani učebnica. I keď, mala by som si pripraviť prednášku a troška aj angličtinu zopakovať, aby som nebola za úplneho debila, ako naposledy na konferencii v Slovinsku. To som bola o tri roky mladšia a dostala som takú trému, že moja prednáška o infekciách u utečencov netrvala ani 5 minút, tak rýchlo som ju prečítala. Pokračovať v čítaní “”

10 vecí, ktoré som si priala vedieť skôr

Keď som bola tehotná veľryba, alebo čerstvo po pôrode, všetci mi radili. Rady fajn aj menej fajn, no nikdy som si ich nepýtala. Nikdy ma nezaujímalo čo si kto myslí o tom či dojčím, alebo používam pampersky, alebo či olejčekujem a kúpem svoje deti každý deň. Robila som to tak, ako si myslím, že je správne a tak ako to mne a mojim deťom vyhovuje. Kiežby mi však niekto povedal týchto desať vecí: Pokračovať v čítaní “10 vecí, ktoré som si priala vedieť skôr”

Šestonedelie

Mám kamarátku, je v šestonedelí. Viete, ona je tá najmilšia osoba na svete, pokiaľ ju niekto nenas…veďvietečo.
A tak si predstavte, že ste v šestonedelí, bábo nemá ani mesiac, spoznávate sa, rozbiehate dojčenie, odsávate, medzi nohami máte obrovské vložky, mastné vlasy, nenamaľovaná, v pyžame, v ktorom ste boli aj predvčerom. Všetky to poznáte, všetky sme to zažili. Pre mňa osobne bolo šestonedelie vyčerpávajúce, všetko je nové, neviete čo deti chcú, v hlave hormonálna búrka.

Pokračovať v čítaní “Šestonedelie”