Výchovné metódy

Inak rada pozorujem rodičov pri výchove svojich detí. Nie z nejakého pocitu, že by som bola lepší rodič, ale skôr z čistého záujmu. Ja nie som dokonalý rodič a ani nemienim byť, občas kričím aj keď by som nemusela, občas sa hnevám aj za veci, za ktoré deti nemôžu. Asi to máme všetci tak.
Minule som si tak pila svoje kapučíno na terase jedného podniku, kam obvykle chodí dosť mám s deťmi a dievčatá sa preháňali okolo mňa na odrážadlách. Totálna idylka, krásne ráno, žiadne povinnosti, len čas strávený s deťmi pred sebou. V tom vyšla z podniku mama s chlapcom, ktorý mohol byť vo veku mojich dvojičiek. Plakal pre niečo, asi ani nie je úplne podstatné prečo, je to obdobie vzdoru, všetci vieme, nikto nerieši. Nervózne, pudmi ovládané dieťa, normálka. Jeho mama ma videla piť kávu a neviem či jej prišlo ľúto, že ona si tú svoju dnes nevypila, ale pristavila sa a hovorí mi: “To sa máte, aké pekné deti. Keby ste mali takých dvoch satanov ako tento tu, tak by ste tu len tak nesedeli.” Fakt veľmi veľmi som jej chcela povedať, že mňa keby moja vlastná mama nazvala satanom pred cudzím človekom, asi by som bola odporná tiež. Zdržala som sa, niekedy je káva v kľude viac. Prišlo jej to ale hneď ľúto, lebo mu dala pusu a ponáhľala sa preč. Pre istotu. Pokračovať v čítaní “Výchovné metódy”

Sedím na terase 5* hotela, v diaľke znejú rytmy z hotelových rezortov, je to niečo medzi talianskym a arabským kvílením (lepší výraz som nenašla). Čítam knihu! Po roku a deviatich mesiacoch, prvýkrát čítam niečo, čo nie je ani časopis, ani učebnica. I keď, mala by som si pripraviť prednášku a troška aj angličtinu zopakovať, aby som nebola za úplneho debila, ako naposledy na konferencii v Slovinsku. To som bola o tri roky mladšia a dostala som takú trému, že moja prednáška o infekciách u utečencov netrvala ani 5 minút, tak rýchlo som ju prečítala. Pokračovať v čítaní “”

10 vecí, ktoré som si priala vedieť skôr

Keď som bola tehotná veľryba, alebo čerstvo po pôrode, všetci mi radili. Rady fajn aj menej fajn, no nikdy som si ich nepýtala. Nikdy ma nezaujímalo čo si kto myslí o tom či dojčím, alebo používam pampersky, alebo či olejčekujem a kúpem svoje deti každý deň. Robila som to tak, ako si myslím, že je správne a tak ako to mne a mojim deťom vyhovuje. Kiežby mi však niekto povedal týchto desať vecí: Pokračovať v čítaní “10 vecí, ktoré som si priala vedieť skôr”

Šestonedelie

Mám kamarátku, je v šestonedelí. Viete, ona je tá najmilšia osoba na svete, pokiaľ ju niekto nenas…veďvietečo.
A tak si predstavte, že ste v šestonedelí, bábo nemá ani mesiac, spoznávate sa, rozbiehate dojčenie, odsávate, medzi nohami máte obrovské vložky, mastné vlasy, nenamaľovaná, v pyžame, v ktorom ste boli aj predvčerom. Všetky to poznáte, všetky sme to zažili. Pre mňa osobne bolo šestonedelie vyčerpávajúce, všetko je nové, neviete čo deti chcú, v hlave hormonálna búrka.

Pokračovať v čítaní “Šestonedelie”

Prvé narodeniny

Drahá Eliška a Ninka,
máte rok. Rozhodla som sa, že vám každý rok napíšem list. Dostanete ich, až keď budete dospelé, ale chcela by som vám o tomto roku niečo povedať.

Nebol ľahký, to rozhodne. Takto pred rokom som fučala ako veľryba, svojou veľkosťou a pohyblivosťou som ju aj nápadne pripomínala. Vlastne som sa celkom bála, že niekto zavolá Greenpeace, keď ma uvidí (nedajbože) zohýbať sa a zaväzovať si šnúrky na topánkach. Vy dve ste ešte sladko hlavami tlačili do mojich rebier a nohami skúšali moju schopnosť udržať moč. Pokračovať v čítaní “Prvé narodeniny”

Sama sebou

Budú Ti hovoriť, že nič iné pre vás nebude dôležité. Že sa vo vašom živote všetko zmení. Že po narodení dieťaťa už nikdy nebudeš ako predtým.
Nie je to tak, nemusí byť. Tieto riadky píšem na prašnej ceste v Albánsku, ponáhľajúc sa na letisko. Vraveli mi, že materstvom končí cestovanie, kariéra, že sa mi zmenia priority. Mali pravdu, ale len čiastočne. Pokračovať v čítaní “Sama sebou”

Hry

V noci som sa začala hrávať novú hru: “Prebaľ dieťa bez toho aby sa zobudilo.” Mám už celkom pekné úspechy, 9:1, že sa nepreberú.
Cez deň sa hrávam iné hry, napríklad: “Kto dlhšie vydrží?” (dieťa plakať, alebo ja ignorovať ten dotieravý zvuk?) Toto je skôr vytrvalostný šport a vôbec v ňom nie som dobrá. Väčšinou vyhrajú moje deti.
Mám rada aj hru: “Poďme sestre vypichnúť oko.” Tu som však zväčša iba rozhodkyňa, že ktorá vyhrala.
Hry: “Ktorá sa viac zakydá od jedla” alebo “Uchmatnem nožík zo stola kým sa mama nepozerá” sa mi až tak nepáčia. Ani: “Mami ja to nechcem, na spapaj”.18Aké hry sa s deťmi hrávate vy?

Príprava na materstvo

Tieto časy mi tak veľmi chýbajú. Časy, keď som sa na operačke skláňala a mala pocit, že som užitočná, že naozaj niekomu pomáham.
Inak materstvo a chirurgia majú veľa spoločné. Teraz sa skláňam nad dvoma malými ľuďmi a chrbát ma bolí rovnako. Tiež sú odo mňa závislé a mám v rukách ich život a zdravie. Zvláštne, ale ten pocit zodpovednosti je skoro úplne rovnaký. Spoločné s chirurgiou to má aj rôzne pachy a iné príjemnosti, napríklad hrabanie sa v ľudských výlučkoch všetkých druhov. Viete, že v ľudských črevách to smrdí úplne rovnako, ako keď sa vykaká bábo? Nie je to úplne prekvapivé, ale bola to dobrá príprava na materstvo. Je úplne jedno či vás ovracia pacient, alebo vaše vlastné dieťa, k obom treba byť mimoriadne zhovievavý.

Preto milé mamy, nebojte sa, zvládli by ste aj chirurgiu robiť, máte na to cvik a nervy!

Terorizmus

Tak už to musím napísať, lebo ma určite porazí ak sa ma ešte niekto spýta či kojím. Minule, sedím si tak v parku s kočíkom a zastaví sa pri nás pani, tak okolo 60ky mohla mať. Že baby sú krásne a hneď prvá otázka, že či kojím. Ja že nie a ani sa mi to nechcelo ďalej rozvádzať, lebo načo by som sa cudziemu človeku spovedala. No a pani ma doslova sprdla, že nerobím pre svoje deti to najlepšie a išla mi nanútiť číslo na laktačnú poradkyňu. Slušne som odmietla, na čo sa ona normálne urazila a odišla. Ok, vravím si, okrem toho, že je to maximálne drzé starať sa do ľudí, ktorých vôbec nepoznáte, práve preto, že ju nepoznám, môže mi to byť jedno. Ale nepríjemný pocit ostal… Pokračovať v čítaní “Terorizmus”