O cestovaní s deťmi a ulceróznou kolitídou

Veľa sa ma pýtate, že ako s babami sama cestujem. Nuž, nie je to ľahké, veď posúďte sami:

Cestovali sme nedávno z Košickej Belej do Lučenca a cesta bola krásna. Najmä vďaka navigácii, ktorá mi ponúkla tri rôzne cesty a vybrala som si najkratšiu. Čo na tom, že najmenej schodnú, to vám už google nepovie.

Bolo to niekde v Mníšku nad Hnilcom, keď som zistila, že nemáme vodu, pumpa žiadna široko-ďaleko. Jedno dieťa spiace, jedno ručiace, že chce vodu. Zaparkovala som teda pred miestnou samoobsluhou a vybehla kúpiť vodu, jedno dieťa stále spiace, jedno poslušne čakajúce v aute. Ninka nerada chodí so mnou do obchodu, vždy chce čakať v aute. Ja to zasa nemám rada, no povedala som si, že ok, aspoň to bude rýchlejšie.

Vbehla som do samoobsluhy, vzala potrebné pitie a postavila sa poslušne do radu za miestne marginalizované občianky. Akurát by to nebolo ono, keby mi práve v tej chvíli nezačali ukážkovo pracovať črevá, presne tak, ako to dokážu len črevá pacientov s ulceróznou kolitídou.

„Štyri osemdesiat“ Hovorí predavačka slečne, čo si predo mnou kupovala cigarety a lak na vlasy. Tá začala zrátavať drobné. Nemusím vám hovoriť, že som bola už troška nervózna. Nič to, vydržím, presviedčala som sa a predýchavala.

Prišla som na rad, zaplatila som vody a čakala na výdavok, modlila som sa za nejakú blízkosť toaliet, keď v tom sa za mnou ozval hlas: „Aké číslo má tá kytica?“ Spýtal sa Vietnamec predavačky a tá namiesto výdavku začala hľadať v zozname výrobkov, kým on medzitým telefonoval. To už som mala chuť zakričať na ňu, že sa určite poseriem, no zdržala som sa. Boli to najdlhšie sekundy v mojom živote.

Vybehla som z obchodu ako keby som ho práve vylúpila, podala dieťaťu vodu a pýtam sa: „Ninka, prosím ťa vydržíš ešte chvíľku? Maminka potrebuje kakať.“ A moje deti sú za tie dva roky na tento scenár už veľmi dobre zvyknuté. Lenže, tu prichádza ďalší problém. Kam? Krčma naokolo žiadna, kríky žiadne, len rodinné domy. Mám ísť niekomu zaklopať na bránu?

Pohľad mi padol na otvorenú bránu do dvora oproti autu, kde bol nápis: Všeobecný lekár. „Aleluja“ pomyslela som si, v čakárni musia mať WC, bežala som ako o život. WC tam bolo. Zamknuté. Klopať-neklopať, žiadny nápis by ma v tej chvíli neodradil od búchania na dvere. Po druhom zaklopaní mi otvorila pani sestrička, ktorá mala dobre po sedemdesiatke a ja som sa modlila, aby tie kľúče našla rýchlo. Z výrazu mojej tváre pochopila, že je to fakt súrne a nemala zbytočné otázky.

Stihla som to! Prekonala som všetky prekážky a dostala sa na záchod. Boli aj razy, kedy som to nestihla, ale o tom inokedy. Ísť na veľkú je pre mňa nekonečná úľava, lebo neísť ma bolí takým pekelným spôsobom, že si to väčšina zdravých ľudí nevie predstaviť.

No a potom som zistila, že tam nemajú záchodový papier. Moje zúfalstvo v tej chvíli nabralo nový rozmer. Utierali ste si už niekedy zadok bločkami z peňaženky? Fakt to bolí.

„Maminka, kakala si?“ Spýtala sa ma Ninka po návrate do auta, čo vlastne v preklade znamenalo, či som v poriadku. Ja som sa musela zasmiať, lebo mi to pripomenulo istý vtip, kde mladík balil slečnu, počkal si ju pri návrate z toalety a pýta sa jej: „Čau, srala si?“

 

Inak výhľady boli po ceste naozaj úchvatné.

 

PS: nebolo teplo.
PS2, okná boli pootvorené.
PS3: Trvalo to do 10 minút, ale bolo to najdlhších 10 minút v mojom živote.

Zdieľaj

7 komentárov k “O cestovaní s deťmi a ulceróznou kolitídou”

  1. “maminka mě jednou utrela lopuchem. byla tam beruška” je jedine na co som si od rehotu spomenula nad clankom. ja viem, smiat sa nema ale fakt pobavilo, take zo zivota ?????

  2. Jejda ty si číslo ! skoro som si cvrkla ???muž nechápal prečo sa rehocem … teraz sa rehoceme obaja ??? vďaka za pekný záver dňa ????

  3. To mi pripomenulo ako som minule v Petržalke za kontajnermi kakala. Som si myslela, že to do kauflandu stihnem. Nie nie, nestihla :). Vtedy som vďačila za detské utierky v kočíku :). A nikdy nezabudnem na synov výraz z kočíka, že čo to robím 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *