Detox od sociálnych sietí

Môj telefón si zaslúžil opravu. Početné pády zapríčinené poväčšine mojimi deťmi, obliatia kávou a iné udalosti, na ňom zanechali viditeľné stopy. Trvalo mi vyše pol roka, kým som sa odhodlala na tento krok, zaniesť ho do servisu, lebo keďže je poistený, opravu musí schváliť poisťovňa a teda servisovanie môže trvať aj dva-tri týždne. No a tri týždne bez telefónu? Veď práca, instagram, fotky, blog, ľudia, kamoši, internet banking a vlastne všetko. Celý náš život sa odohráva v telefónoch a často o tom ani nevieme. Rozhodla som sa preto pre detox od sociálnych sietí. Myslím, že slovo detox je na mieste, lebo telefón je závislosť, či sa nám to páči alebo nie.

V mojom iphone 7+ sa nachádza 30 000 fotiek a 3000 videí. Neuveriteľné? Nie. Množstvo rozmazaných, nedokonalých, pred úpravou, s jedným filtrom, druhým, každú fotku mám aj 4krát uloženú. A to sa snažím tie úplne zlé vymazávať. Roky si hovorím, že si potriedim fotky a nechám si len tie najkrajšie. Roky, to odkladám a tak je teraz asi čas aj na to. Teraz mám výhodu, že máme fotografku, ktorá fotí oveľa lepšie ako ja, takže pekné fotky v dobrom rozlíšení mám na pamiatku, môžem si ich zavesiť na stenu, ale to by som sa najprv musela dostať ich vyvolať, však? No a ten klinec do steny navŕtať. Aj vymaľovať detskú izbu by sa patrilo predtým ako si tam fotky zavesím. Chcela by som si upratať v účtoch, zmluvách a papieroch. NEMÁM NA TO ČAS. Každý deň si vravím, že zajtra. Že si chvíľu oddýchnem a potom. Spamätám sa o dve hodiny neskôr, keď ležím v posteli s telefónom.

Takže možno začnem mať konečne viac času. Tento článok vydám až po nejakom čase, ale rozhodla som sa, že si každý deň bez telefónu zapíšem, môžeme to pokojne brať ako taký malý experiment. Telefón samozrejme mám náhradný, ale nie je to iphone, nemám v ňom aplikácie ako facebook, messenger, appky na úpravu fotiek, tvorbu stories a podobne. Inštalovala som si iba whatsapp, ktorý využívam na kontakt s rodinou a instagram, kde mám povinnosti, ku ktorým som sa zmluvne zaviazala. To znamená, že nejakú foto dám, ale instagram nechávam odhlásený, nakoniec ani predpripravených foto nemám veľa. V mobile mám ešte pracovný mail, súkromný som si neaktivovala.

Deň 1

Telefón odovzdávam pani u mobilného operátora a beriem si zapožičaný. Je divný. Za dva roky som si kompletne odvykla od androidu. Neviem, čo s ním, nemám polku kontaktov. Nechce sa mi to riešiť, rozhodujem sa pre detox od telefónu a idem si po deti. Mám chvíľkové nutkanie hľadať telefón, mať ho pri sebe. Žiadne notifikácie. Divné. Deň to bol pomerne pestrý (aj na naše pomery). Zvládla som navariť, aj keď len kurča. Vyvenčiť deti, nakúpiť, návštevu, odovzdanie veci, ktorá mi tu už dlhšie ležala. Večer som vytriedila zmluvy, papiere a faktúry. Vytopili nás dnes horní susedia, takže už budem naozaj musieť vymaľovať. O desiatej zapnem instagram, nájdem si 15 správ, prejdem ich, vyžrebujem výherkyňu súťaže, zatváram instagram, ani som nikomu neodpovedala. Odhlasujem sa a píšem tento článok. Za prvý deň som stihla výrazne viac ako za celý minulý týždeň. Som zvedavá na zajtra.

Deň 2

Ou em dží! Je to fakt rozdiel. Nič nepípa, nič ma neruší, ani neviem kde mám telefón. Okrem dvoch pracovných hovorov a výmeny troch fotiek s rodinou, som si až raz pozrela instagram. Aj to len kvôli fotke, ktorú som mala dnes pridať. Kvôli mailom som zapla PC, zisťujem, že to trvá oveľa kratšie ako odpisovanie na maily v telefóne, takže asi zavediem nové pravidlo, že na maily odpovedám iba na PC.
S deťmi som bola vonku, na trhu, na nákupe v potravinách. Vyrezali sme tekvicu (čo by som inak nedala, lebo som lenivá). Navarila som druhý deň po sebe (čo?!) a upiekla som bábovku (čo?!?!). Normálne nepečiem, varím zriedka, lebo nemám čas. Hmmm. Týmto tempom budem o tri týždne totálne organizovaná a všetko stihnem. A prvýkrát idem spať pred polnocou.

Deň 3

Nestihla som sa ani obzrieť a deň je za mnou. Ráno som vybavila potrebné veci ako nákup, vysávanie bytu a auta, varenie, no a poobede sme mali návštevu. Telefón mi nechýbal, za to, keď som si večer sadla nad prácu, vybaviť všetky správy mi trvalo trikrát dlhšie ako obvykle. Nikdy som si neuvedomila, koľko mi toho počas dňa príde do rôznych schránok. Zamýšľam sa aj nad tým, či je naozaj potrebné mať 4 maily, tri sociálne siete a k tomu ešte rôzne typy komunikačných apiek.

Deň 4

Nainštalovala som messenger a nechala prihlásený instagram a facebook. Veľká chyba! Hnusné červené číselká pri aplikáciách ma podvedome nútili nakuknúť, až z toho bolo niekoľko paralelných konverzácií a zrazu mi všetko opäť trvalo neobvykle dlho. Vlastne som celé doobedie bola na telefóne. Odinštalovala som messenger a odhlásila všetky appky. Ideme na výlet, nemá ma kto čo otravovať. Strašne ma irituje ten foťák. Som zvyknutá všetko fotiť, lebo ma to baví a teším sa z každej peknej fotky. S týmto foťákom ma to zrazu vôbec nebaví. Vytiahla som teda zrkadlovku. Musím si kúpiť objektív, čo plánujem už rok.

Deň 5

Nemám mapy. Zistila som, že trafím aj bez toho. Človek má tendenciu pustiť si navigáciu a spoliehať sa na ňu (no dobre, nie človek, ale ja). Niekedy si púšťam navigáciu aj po Bratislave. 🙂 Zistila som, že väčšina ulíc, cieľov a miest je dobre označená, len si treba viac všímať. Určite by pomohlo aj menej reklamného smogu, v ktorom sa dôležité značky stratia.
Zistenie dňa: telefón mi chýba. Je to závislosť. Prišli sme domov z hrobov, asi hodinu komunikujem s kamoškami, potom si sadám nad prácu.

Deň 6

Dnes som veru nejakú chvíľu na sociálnych sieťach pobudla. Odhadom hodinu a pol, doobeda. Oproti štandardnému času, ktorý som takto trávila, je to stále málo. Pre blogerov je to o to horšie, že je to vlastne tak pol na pol práca. Mojou prácou je odpovedať na každý komentár a komunikovať s vami, aby som neupadla niekam do zabudnutia. Ale kde je tá hranica? Asi presne tam, kedy je to na úkor života v normálnej realite.

Deň 7

Počas tohto týždňa som ušetrila celkom veľa peňazí, pretože som cez net nič nekúpila. Nikde mi totiž nevyskakovali reklamy. Piekla som, navštívila rodinu, upratala si papiere, vytriedila detské veci. Hrala som sa s deťmi. Stále ma to nebaví, nie som ten typ, radšej s nimi chodím a vysvetľujem, ale na hry moc nie som. Stihla som pracovať, pozrieť si film, nemám pocit, že by som nestíhala. Prvýkrát v živote. Asi už mám teda recept na to, čo robiť, keď sa vám zdá, že nestíhate…

Detox od sociálnych sietí vyhlasujem za úspešný a ešte chvíľu v ňom zotrvám. Možno ma to donúti viac fotiť na veľký foťák, menej sa starať o dosahy, štatistiky a blbosti, úplne nepodstatné pre normálny život.

 

PS: za foto tradične ďakujem Andrejke a outfit nájdete tu.