Po materskej dovolenke

Zobudím sa na budík. Po dvoch rokoch a siedmych mesiacoch na ten v telefóne. Všade ticho. Pomaly sa došmatlem ku kávovaru, a čakám, kým zacítim tú vôňu. Umývam si zuby, obliekam sa, stíham aj základný mejkap. Polooblečená jem croissant a pijem teplú kávu. To ticho je ohlušujúce, počula by som každý padajúci špendlík.

Pomaly sa obliekam a ďakujem osudu, Bohu aj sebe, že mám robotu, v ktorej je úplne jedno či prídem o deviatej alebo o jedenástej. Teda chvalabohu aj bohužiaľ, tá robota ma vždy počká, či je 9,  11 alebo polnoc. Deti sú na prázdninách u mojej sestry a ja mám zrazu ráno všetok čas sveta. Šuchcem sa. Zisťujem, že kým som nemala deti, šuchtala som sa stále. Teraz ma to otravuje.

Iné ráno. Budím sa na budík, pálim na záchod a do sprchy. Umývam si vlasy a hádžem na seba oblečenie. Zapínam kávovar a pri tom chystám veci deťom. Zobudím raptory, zbalím im veci aj raňajky, lebo na tie nemáme čas a rýchlo ich obliekam, kým si umyjú zuby, stíham aspoň špirálu.
Do riti! Detská tetovačka z víkendovej oslavy, ktorá mi zdobí predlaktie, asi nebude úplne dobrým spoločníkom na mítingu. Beriem odlakovač a zúrivo ju šúcham dole. Po desiatich minútach je dole a ja vyzerám ako narkoman.

Kým vyjdeme pred dom, vyzerám a cítim sa akokeby som v sprche ani nebola. Sáčkujem ich do auta a beriem do dočasky (to je dnes v robote u tety, ale inokedy aj u segry, mamy, alebo u iných dobrovoľníkov). Potom cez celé mesto na Kramáre (peklo!) a na svoje potešenie zisťujem, že ostatní meškajú ešte dlhšie ako ja.

V rámci trápneho ticha pred mítingom padne otázka: “Tak, čo? Dnes už máte niekto odcvičené?” Spýtal sa chlapík v zlatých teniskách.
Ty určite nemáš dve deti mojko, myslím si a som ticho. Téma sa neujala, chvalabohu, to by som musela priznať, že som fitko nevidela už mesiac.

Po štyroch hodinách síce dlhej ale plodnej diskusie, to otáčam znova cez celé mesto a trielim pre deti do dočasky, navarím obed, už druhý deň jedia cestovinu, dnes pre zmenu s vajcom, včera s kečupom. Pustím Frozen a tajne dúfam, že zaspia a ja si vypijem kávu a vyložím umývačku, veď vstávali pomerne skoro na svoje pomery. Nie je mi dopriate. Skáču po posteli a našťastie prišla babka, ktorá ich má na starosti poobede. Vezmem počítač a trielim do práce, kde to je dnes takisto veselé. Niekedy okolo siedmej odchádzam, cestou nakúpim a dievčatá vyzdvihujem na detskom ihrisku.

Konečne som pochopila význam slova materská dovolenka. Pretože po materskej dovolenke robíte presne všetko to isté ako doteraz, len na to máte o osem až desať hodín menej času. Váš život sa z matky zmení na logistu a taxikára a ak zvládnete logistiku práce, dvoch detí a domácnosti, pokojne môžete ísť šéfovať akejkoľvek firme.

No a máte zrazu nejako veľa šéfov. Šéfa v práci strieda váš domáci startupový šéf, ktorý sa len rozbieha a nemá zvládnuté ani základy manažmentu. Tie sa mu vytvoria niekedy v dobe,
keď bude veľa pršať a málo slnka.
Takže moja rada na záver je: nasaďte sebe aj deťom vitamín D už teraz, vyhraďte si čas na spoločné večere (aj keď by ste najradšej iba niečo rýchlo zhltli pri telke) a užite si babie leto, kým je.

PS: Takto nejako sa dnes cítim.

 

Zdieľaj

2 komentáre k “Po materskej dovolenke”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *