24 hodín v živote matky blogerky

Niekedy si naozaj z celého srdca želám, aby mal deň viac ako 24 hodín. Aby som bola svieža aj večer a stihla vždy všetko, čo si naplánujem. Ak vás zaujíma, ako všetko stíham, ponúkam vám malý pohľad do dnešného dňa:

9.00 Budí ma pusa, potom ešte jedna. Ďakujem milosrdenstvu svojich detí, že vstávajú v normálnej dobe. Mať deti, ktoré vstávajú o šiestej, už dávno by som sa obesila.

9.15 Púšťam rannú dávku Frozen, robím kakao, potom sa skúšam ešte zahrabať a na chvíľu zavrieť oči. Nie je mi to umožnené, no uznávam, že to by som už chcela fakt moc.

9:30 Na záchode listujem instagram, facebook a správy, idem do sprchy a robím raňajky. Zvoní telefón, kuriér č. 6 je to tentokrát. Mám ich všetkých označených číslami. Kuriéri u nás zvonia pomerne často inak. Niekedy vôbec netusím, čo nesú a odkiaľ. Tentokrát však viem, je to kuchynka z Miniland toys, ktorú som vybrala ako darček k Eliškiným meninám. Hádam ju dovtedy aj poskladám.

11.00 Program máme až o 12tej, takže teoreticky mám dosť času. Prakticky samozrejme nestíham, lebo po dvestošesťdesiatomtreťom upozornení, že si treba upratať, umyť zuby, obliecť sa, zbaliť hračky, to vzdávam a začínam malú vojnu. Tá vojna spočíva vo vyhrážkach a potom násilnom obliekaní detí. Je to samozrejme jedným z dôvodov, prečo neznášam jeseň a zimu.

11.30 Zamykám byt, ktorý vyzerá ako po výbuchu atómovej bomby, tlačím deti do výťahu a veziem ich segre. Nezbalila som im nič na obed, iba Sunárek kapsičky, ktoré mám doma vďaka spolupráci. Inak doma dnes nebolo ale absolútne nič. Matka roka.

11.35 Veď prečo by nezačalo pršať v momente ako vyjdeme z domu?

12.00 Vyhadzujem deti z auta a zúfalo hľadám parking v centre. Nájdem, no nie zrovna blízko, v späťáku dám mejkap a špirálu, dokrešlím obočie a prezúvam lodičky. Prestalo pršať.

12.20 Drbem sa v lodičkách po mačacích hlavách v centre a preklínam mesto, samosprávu, Máriu Teréziu od ktorej tam tie mačacie hlavy ešte určite nemenili, blogerstvo, eventy, potrebu vyzerať o desať centi vyššia (a chudšia) a takto dookola.

12.45 Event – predstavenie novej kolekcie CCC shoes, som stihla a nebola som ani posledná. Pekné prednášky si pripravili, fakt pekné. Dozvedeli sme sa ako správne fotiť, kedy uverejňovať fotky, ako sledovať štatistiky a mnohé iné. Akurát na môj vkus sa to začalo celé brať troška príliš vážne. Mala by som postovať večer a dávať správne hashtagy, lenže mne je takmer úplne jedno, či má fotka o sto lajkov viac alebo menej. A malo by to byť aj ostatným. Netuším, čo by sa ako stalo, keby som mala menej lajkov. Príde mi menej neodolateľných ponúk propagovať zaručene prírodné zubné pasty? Chvalabohu. Teda, aby som bola úplne úprimná, nie je mi to jedno pri fotkách, o ktorých si myslím, že sú vizuálne pekné, alebo majú nejakú pridanú hodnotu. Akože keď nelajkujete fotky utečencov, tak ma to mrzí, ale nie preto, že by som vám ich chcela predať. I keď, jeden utečenec do každej rodiny, hmmm?

 

15.00 Počúvam skvelú českú blogerku Alenku (odkaz na jej blog vám prikladám), ktorú ako jednu z troch českých blogeriek sledujem. Najmä preto, že sa neberie príliš vážne, potom preto, že má životné skúsenosti, ktoré proste 20-ročný človek nemá a nedokáže ponúknuť, no a v neposlednom rade preto, že je veľmi dobrá v tom, čo robí. Lebo sorry ako, ale každý na seba dokáže nacápať desať vrstiev oblečenia a tváriť sa, že je in, najmä ak má 50 kíl a 20 rokov. Poznať trendy, ale neodpadnúť z nich, to už nie je až také jednoduché.

 

16.30 Pálim segre do roboty pre deti a potom domov. Cestou ich šteklím aby nezaspali, lebo to by som vám tento článok zaručene nenapísala.

17.30 Varím večeru, hecla som sa, myslím, že jedno teplé jedlo si predsa len zaslúžia, aj keď neupratujú.

18.30 V rámci zmysluplného využívania voľného času tvoríme, plastelínujeme a nálepkujeme. Ale nie, iba srandujem, pustila som im Frozen a pridávam storky na instagram. Matka roka po druhé.

19.00 Ukladám deti, rozprávku by som im mala prečítať, no zmôžem sa akurát tak na pustenie audiorozprávky z tabletu. Matka roka po tretie. Zaspali po dvoch vetách. Yes!

19.30 Idem pre kurčatá. Hej, neznie to úplne ako blogerský sen, ale potrpím si na mäso z dobrého zdroja. Okrem toho ešte pečivo.

20.30 Sadám si k mailom. Odpisujem na pár mailov, upratujem tie, ktoré som vybavila a v jednom zisťujem, že ma pozývajú na konferenciu. Okej, musím vymyslieť, kam dám deti. V ďalšom zisťujem, že sa evidentne blíži čas odovzdávania diplomoviek mojich školencov. Väčšinou toto zistím tak, že mám 5 mailov za sebou s prácou a prosbou o pripomienky. Akokeby sa dohadovali alebo čo.

21.00 Prechádzam diplomovky. Čítam, robím si poznámky, opravujem, kontrolujem, pripomienkujem. Panebože, to sú ale drísty. Dúfam, že to nikto iný okrem mňa a oponenta nebude musieť nikdy čítať. Tieto teoretické práce sú strašne nudné. Ale, rozumiem, že aj to je treba a nakoniec, aj ja som si tým musela prejsť. Tento rok má väčšina veľmi dobrú úroveň, chvalabohu.

23.30 Končím, nemôžem to už ani vidieť. Zajtra sa pustím do posudkov. Ešte ma čaká spratanie bordelu, príprava vecí na zajtrajšie fotenie, výber dvoch troch outfitov. Ale to robím rada, takže v pohode.

23.57 Dokončujem tento článok a prajem si, aby som mohla písať viac a častejšie. Takto je to s matkami blogerkami, proste sa to všetko snažíme vtesnať do už aj tak nabitého programu s deťmi a prácou. Ale stojí to za to, spoznala som v tejto oblasti krásne, milé, vtipné a vkusné ženy, napríklad tieto dve 🙂

 

Zdieľaj

4 komentáre k “24 hodín v živote matky blogerky”

  1. Super ako vzdy. Priznam bez obalu, toto je jediny mama blog, co este sledujem 🙂 lebo odkedy je instagram plny blogerskych vylevov o spolupracach, uz je to za hranicou. S pracami drzim palce 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *