Kategória: Zápisník mamy

Často premýšľam o tom, ako je určené, ktoré dieťa sa kam narodí. Narodenie sa totiž determinuje osud dieťaťa oveľa viac ako čokoľvek iné. A nie, teraz nemyslím cisársky rez oproti prirodzenému pôrodu. Myslím na prostredie, financie, vzdelanosť rodičov, ich záujmy a povahu.

Hoci o tom často nepremýšľame, prostredie deti ovplyvňuje viac ako si myslíme. Vzdelanie rodičov a ich príjem ovplyvňuje kognitívne schopnosti detí jednak preto, lebo vzdelaní rodičia majú tendenciu robiť lepšie voľby vo výchove, ale aj preto, že s vyšším príjmom klesá stres. Miera rodičovského stresu je takisto faktorom, ktorý ovplyvňuje deti. Ako to? Rodič, ktorý má dostatok príjmov, sa jednoducho môže dieťaťu venovať viac, ako ten, ktorý má prácu, prípadne dve a existenčné starosti. Štúdie ukázali, že deti rodičov v strese majú horšie študijné výsledky, kognitívne schopnosti a pamäť. Pokračovať v čítaní „Karma narodenia“

Chlap jednej mojej kamarátky sa raz vyjadril, že v budúcom živote by chcel byť mojím dieťaťom. Kvôli tomu, že stále niečo podnikáme. Konkurz na budúce moje deti vypíšem, môžete sa zahlásiť potom.

Zásadná podmienka výletov s mojimi deťmi však je, že s raptormi sa dá už dohodnúť a život s nimi je oveľa ľahší odkedy rozprávajú a chodia. Aj tak sú  dni, kedy nejdeme nikam a vtedy na instagrame vidíte fotky z postele (lebo to je obvykle jediné čisté miesto v byte). Kým boli malé, veľmi som s nimi nikam nechodila a ak áno, tak len s rodinou. Väčšinou som z výletov totiž prišla neschopná pokračovať v normálnom živote, zrelá na dva-tri panáky. Čiže ak máte dvojičky do dvoch rokov, vôbec sa vám nedivím, že nikam nechodíte. Nech je vám útechou, že to bude omnoho lepšie, už čoskoro. Pokračovať v čítaní „Víkend s deťmi v Bratislave“

Ninka sedí nad polievkou a vôbec nechce jesť. Ja som zúfalá, lebo neviem čo s ňou a Eliška to všetko sleduje a nechápe. Vyhrážam sa jej, prosím ju, dohováram, neplatí nič. Horko-ťažko do nej dostanem dve ďalšie lyžičky a posielam ju preč. V tom počujem z obývačky zvuk vracania a bežím eliminovať škody.

Pokračovať v čítaní „Nútite deti jesť? Prečo?“

Stojím v preplnenom autobuse, na niekoľkých zastávkach sme nechali ľudí na ulici, pretože sa skrátka nevmestili dnu. Počúvam tie rozhovory, je to niekedy veľmi inšpiratívne.

„Helka, idem sem k tebe sa postaviť, henten tam nese nejaké ty lišty, či co.“

„Nááá, to budú asi na transparenty, nevíš, že je pochod dneskaj?“

„Ahááá, tak to je dobre. Nech len idú mladí. Treba.“

„Veď je to ich budúcnosť, som rada, že sa zobudili konečne.“ Pokračovať v čítaní „A ďalej?“

Tento článok píšem len tak, nie je sponzorovaný žiadnou firmou a úprimne by som chcela, aby mi niekto tieto veci poradil, keď boli baby malé. Týchto pár vecí mi často zachránilo nervy, alebo uľahčilo život. Niektoré mi poradili skúsenejšie mamy, na niektoré som musela prísť sama. Každopádne toto múdro vám teraz odovzdávam, budem rada, ak niekomu pomôže: Pokračovať v čítaní „4 užitočné veci do domácnosti s malými bábätkami“

Hlásim sa, tentokrát len tak. Nepíšem žiadny srdcervúci článok, ani poviedku. Idem vás potešiť (dúfam) najnovšími udalosťami z domova. Z nášho teda, lebo udalosti zo všeobecných správ nie sú úplne najveselšie.

Ako ste mali možnosť vidieť, detská izba prešla rekonštrukciou, ktorá spočívala vo výmene postelí pre bábätká na postele pre malé deti. Naschvál nechcem napísať, že pre veľké, lebo s tým sa ešte zmieriť nechcem. Okrem toho som nestihla vymaľovať a ani väčšinu dekorácií správne použiť a zladiť. Výsledkom je polodokončená izba, ktorá je ale funkčná a tak to zatiaľ stačí. V lete po maľovaní stien, to už možno bude vyzerať tak, ako chcem. Pokračovať v čítaní „Aktuálne z domova“

Utiekla som. Do Lidlu. Doma sa stádo velociraptorov rozhodlo, že dnes je ten deň, kedy ma privedú do Piňelky. V hlave mi hrala stále dokola pesnička: „Tu-ba, tu-ba, pre slimáka Ku-ba…“ Niektoré rozprávky pre deti sú fakt pekné, ale fakt nie päťstoosemdesiatykrát denne, 30 dní do mesiaca. Vtedy niekedy ujdem a nakupujem potraviny. Mám tak pocit, že som užitočná pre domácnosť a menšie výčitky, že utekám od detí. Pokračovať v čítaní „Babička“

Stojím na pošte, čakám v nekonečnom rade na detské veci, čo som si objednala cez internet. Neboli lacné. Aj keď nie som zástancom kupovania značiek a predražených vecí, niekedy aj ja uletím, keď sa mi niečo veľmi páči. Najmä pri detských veciach. Myslím, že to určite poznáte.

Asi dve miesta predo mnou stála rodina, ktorá zjavne nemala peniaze ani na nové veci, nieto na značkové. Mama, mohla mať asi 40 rokov, ale bola úplne šedivá, bolo na nej vidno, že život nemala práve ružový. Otec opitý. Mali so sebou syna, ktorý mohol byť prvák alebo druhák, taký ten vek, kedy ešte máte všetečné otázky, ale už sa to až tak nepatrí.  Pokračovať v čítaní „Adrián“

Sú také dni. Napríklad takto by to mohlo vyzerať:

Vstanem o pol deviatej. Keďže som celú noc dobre spala, som oddýchnutá a kým sa dievčatá zobudia, stihnem sa umyť a základný mejkap. Dievčatká vstávajú o deviatej, chystám raňajky, jedna mi spraví kávu, obliekame sa. Ja seba, ony seba. Vyrážame von, ja s mejkapom, umytými zubami a dobrou náladou, lebo som stihla raňajky. Baby sa za ruku vedú a komentujú dianie naokolo. Keďže som v dobrej nálade, môžeme ísť autobusom alebo kŕmiť kačky. Zastavíme sa po obed a dievčatá unavené po obede zaspávajú v postieľkach. Poobede absolvujeme výlet do obchodu, hru s legom, alebo spievame, tancujeme, pozeráme rozprávky. Podľa počasia. Super unavené zaspávajú večer v postieľke o deviatej  a spia až do rána.

No a teraz už nefetujme toľko a povedzme si, ako to je reálne. Pokračovať v čítaní „Detský spánok“