Hlásim sa, tentokrát len tak. Nepíšem žiadny srdcervúci článok, ani poviedku. Idem vás potešiť (dúfam) najnovšími udalosťami z domova. Z nášho teda, lebo udalosti zo všeobecných správ nie sú úplne najveselšie.
Ako ste mali možnosť vidieť, detská izba prešla rekonštrukciou, ktorá spočívala vo výmene postelí pre bábätká na postele pre malé deti. Naschvál nechcem napísať, že pre veľké, lebo s tým sa ešte zmieriť nechcem. Okrem toho som nestihla vymaľovať a ani väčšinu dekorácií správne použiť a zladiť. Výsledkom je polodokončená izba, ktorá je ale funkčná a tak to zatiaľ stačí. V lete po maľovaní stien, to už možno bude vyzerať tak, ako chcem.
Dôležitejšou správou z domova však je vec úplne iná. Votrelec s predátorom boli donútené svojou krkavčou matkou zobrať „dudikove fašky“ (rozumej dudlíkové fľašky) a zabaliť ich pre malé bábätká. Spoločne sme ich teda poslali do útrob skrine, kde ich dúfam v piatich rokoch nenájdu. Z milosti a pre slzy som im nechala každej jednu na ranné kakauko.
Dôvod prečo som zrušila dudlíkové fľašky bol ten, že sa mi už nechce v noci vstávať a behať do izbičky zakaždým, keď si slečny zmyslia. Už ani neviem kedy naposledy prespali celú noc. No a druhým dôvodom bolo, že sa ráno zobudia precikané a ja už by som chcela aby si postupne odvykali od plienok. Keďže doma už plienky nemajú, len na noc a na von (v tejto zime si ich netrúfam vyzliekať vonku). Takže chodím ako mátoha, vysvetľujem a tíšim nočné plače za „faškou dudikovou“, vstávam ešte viac ako predtým. Ak vás niečo také čaká, tak pamätajte, každá zmena trvá týždeň. Treba to len vydržať. Ak odstavujete od fľašiek alebo cumlíka, urobte to naraz. Dieťa nevie pochopiť, prečo niekedy môže a niekedy nie. Tak ja držím momentálne a čakám, kedy to prejde 🙂
Okrem toho pre vás chystám rozhovory s krásnymi, zaujímavými a inšpiratívnymi mamami, ktoré sa pri deťoch rozhodli robiť to, čo ich v živote baví. Už čoskoro…