O náročných deťoch

Usmiate mamy, krásne štýlové bábätká a šťastie z každej fotky. Sú ich plné sociálne siete. Vysmiate a vyspaté rodinky v objatí, malé nôžky, maternica až plače.

Viete, čo? Bullshit. Ak máte doma pokojné a dobré bábätko, gratulujem. Ale ste naozaj v menšine. A pravdepodobne ani nebudete vedieť pochopiť mamy, ktoré to tak nemajú. Možno dokonca s odsúdením pozeráte na mamy, ktoré si so svojimi deťmi nevedia dať rady. Ale tento článok nie je pre vás. Je pre všetky mamy, ktoré nemajú na ružiach ustlané. Pokračovať v čítaní „O náročných deťoch“

Ako sa DoubleTrouble na Sardíniu vybrali

Prší a nikam sa nedá ísť. Mám preto čas na písanie týchto riadkov. Sedím na terase nášho superior deluxe apartmánu (ako to honosne na bookingu nazvali) a som totálne zničená. Tejto mojej totálnej zničenosti predchádzali takéto udalosti.

V pondelok som obehala všetky možné aj nemožné destinácie v Bratislave a zakončila ich výletom do Vajnor. Nášmu autu (vlastne neviem, či sa to dá nazvať autom ešte) treba estékáčku a treba ho aj dať trocha dokopy. Sem-tam mi nefunguje nejaký zámok na aute, v klíme mi asi zdochlo nejaké zviera a pevne dúfam, že mi neprídu na to, že som zadné svetlo prilepila sekundovým lepidlom, držalo už len na kábliku. O tom, že som ho ujovi odovzdala so všetkými omrvinkami, ktoré boli moje deti schopné vyprodukovať za dva-tri mesiace, už radšej tiež pomlčím. Pokračovať v čítaní „Ako sa DoubleTrouble na Sardíniu vybrali“

O vojne

Išla dlho a ďaleko, väčšinu cesty pešo, tehotná s dvojičkami. Jej dedinu, ako jednu z mnohých zbombardovali vo vojne. Porodila v kláštore, na chodbe, za pomoci rehoľných sestier a ktovie aký by bol jej príbeh, keby to bolo na inom mieste. Pôrod bol dlhý a komplikovaný, deti sa narodili podvyživené a malé. Vďaka dobrým ľuďom majú chlapci dnes tri roky a žijú v utečeneckom tábore. Viditeľné stopy to na nich nenechalo, tých neviditeľných je oveľa viac. Je celkom možné, že následky vojny si budú niesť celý život. Pokračovať v čítaní „O vojne“

Prvý rok s dvojičkami

Tento článok píšem, lebo ste ma o to požiadali. Denne a mesačne mi chodia správy s prosbou, aby som vám preboha napísala, ako som ten prvý rok prežila. Takto s odstupom si to už trúfnem zhodnotiť, aj keď veľa si z neho nepamätám.

Nechcem vám dávať rady. Každá žena, mama, je úplne iná a rodí za iných okolností. Ja som napríklad človek, ktorý sa vo väčšine vecí rozhoduje skôr intuitívne. Proste ak si niečo zrátam racionálne a stále mám z toho zlý pocit, tak do toho nejdem. A môže to byť hocičo a hocijako lákavé. Napíšem vám teda, ako som to prežila ja a budem dúfať, že to niekomu pomôže. Pokračovať v čítaní „Prvý rok s dvojičkami“

O sociálnych sieťach

Na tento článok ma inšpirovalo hneď niekoľko udalostí. Prvou udalosťou sú komentáre pod fotkami dievčat, akú majú úžasnú mamu a podobne. Druhou udalosťou bolo, keď mi jedna instakamoška vraví: „počuj, ale ja som si myslela, že ty si z fakt bohatej rodiny a preto si môžeš dovoliť nepracovať a…“ Ehm. Pokračovať v čítaní „O sociálnych sieťach“

Poslušné deti

Neexistujú. Ani tie moje. A ich najväčšia prednosť je vyzerať nevinne. Z každej strany počúvam, aké sú dobré, milé, poslušné, zlaté, krásne. Neviem či sú extra poslušné, ísť s nimi niekam je skôr utrpenie ako zábava. Najväčší problém býva, keď je dieťa unavené alebo hladné, prípadne smädné. Vtedy je to samý hysák, rev, plač, zatínanie sa. Aj ja viem byť odporná keď som hladná 🙂

Netrúfam si vám radiť ako na vaše deti, ale napíšem vám, ako to vyzerá u nás a čo s nimi robím aby sme ako-tak vychádzali. Moc som o tom nečítala, je možné, že to má nejaké prvky montessori a iných výchovných metód, mojou jedinou inšpiráciou je, že sa pravidelne snažím vcítiť do detskej kože. Často si predstavujem čo si myslia, ako sa asi cítia, čo im môže vadiť. Pomáha mi to lepšie ich pochopiť. Moje deti však nie sú zázračné jednorožce, niekedy normálne vyvádzajú aj plačú aj protestujú. Pokračovať v čítaní „Poslušné deti“

Ako sa DoubleTrouble na Oravu svadbovať vybrali

Neznášam baliť rodinu na cesty. Obvykle uznávam minimalizmus a zásadu, že všetko sa dá kúpiť. Teda okrem vankúšikov s ktorými zaspávajú, tie sú absolútne nenahraditeľné. Akurát, pred týmto výletom som mala celkom rešpekt. Dedina niekde na Orave, tam asi nič potrebné nekúpim, nehovoriac o tom, že sme sa chystali na svadbu, to znamená pre deti ešte o dva outfity viac ako obvykle.

Do toho sa votrelec s predátorom rozhodli, že je práve najlepší čas sabotovať výlet. Takže kým som balila, ony vybaľovali. Stihli sa aj zakydať, rozbiť pohár a vyliať vodu. Suma sumárum, olašácka rodina by sa lepšie pobalila, nakoniec som to dala do dvoch cestovných tašiek a dvoch tašiek z dmky. Keď už som myslela, že mám naozaj všetko, prišla moja obľúbená hra: Ako narvať veci do auta, aby sa dalo zavrieť. Alebo zjednodušene Tetris.  Pokračovať v čítaní „Ako sa DoubleTrouble na Oravu svadbovať vybrali“

Madrid

Vzala si gitaru a začala spievať. Z jej hlasu bolo počuť všetky krivdy sveta, dnešné aj minulé. Mohla mať asi 80 rokov, jej duša však bola ešte oveľa staršia.

Viete, ja nemám veľmi rada kostoly a omše. Nemám rada ani cirkev. Nie som veriaci človek a otázkami duchovna sa zaoberám len málokedy. Pracujem však v takej inštitúcii, kde občas na omšu musím a občas aj chcem. Najmä v cudzej krajine. Tie omše, z ktorých je rozumieť iba trocha, majú svoje čaro. Môžete sa odosobniť od obsahu a vnímať iba formu. A to je niekedy celkom pôsobivé. Pokračovať v čítaní „Madrid“