O chorých deťoch

Neviem ako je to u súrodencov, u dvojičiek však pri chorobe platí jedno zásadné pravidlo: NIKDY neochorejú naraz. To znamená, že sa vždy teším, že chorá je len jedna a druhú to obišlo a potom už bude pokoj. Keby boli choré naraz, tak človek to znesie, lebo by boli aspoň rovnako unavené a nie, že jedna chce spať a druhá chce skákať a jednej nechutí a druhá chce zmrzlinku a potom aj tá prvá chce zmrzlinku, tak ju nedostanú ani jedna a potom je hysák. No a keď toto všetko prežijete, že ste na nervy lebo nejdú rovnako spať a režim v prdeli, tak sa tešíte, že ste to dali a v tom “BUM”.

Ochorie druhá. No a tá prvá sa teší, že už nie je chorá a chce ísť von a druhá je malátna a von ísť nemôže a vy sa neviete rozkrájať a je vám to celé ľúto, najmä preto, že ste dokopy spali tak tri hodiny a ste aj dosť nervózna, čo je zasa ľúto vašim deťom. No a celý ten kolotoč paralenov a grciek a prania a prezliekania postelí sa začne znova a vy rozmýšľate, že keby ste mali jedno dieťa, že vlastne by to bolo o čosi jednoduchšie. Potom si spomeniete na mamy trojčiat a ste ticho, nalejete si kávu, alebo víno (podľa času) a skúšate aspoň zdravé dieťa zabaviť.

A tak skladáte puzzle, navliekate gorálky, plastelínujete, vyfarbujete, nalepujete, lego, skladačky, hračky, všade bordel, periny na zemi a vám je to jedno. Len nech preboha pri niečom vydržia aspoň 15 minút. Uchýlite sa aj k telke a tabletu, len aby ste mohli ísť od rána na wcko, lebo je jedna hodina a vy máte v mikrovlnke kávu. Áno, v mikrovlnke, lebo ste si povedali, že si ju dáte teplú aspoň raz. Nedáte, lebo zabudnete na to, kam ste ju dali a vlastne o druhej zistíte, že ste ešte nejedli a ani deti. Nie, že by vám oznámili, že sú hladné, ale podozrivo škrečia a aj vy ste akási nervózna  a tak zistíte, že je čas obeda.

No a takto prežijete niekoľko dní, týždeň, niekedy aj dva. Výsledkom sú polámané nechty, zlé vlasy, kruhy pod očami, bordel v byte, kopa prádla a dve zdravé deti. Tak namiesto toho, aby ste začali upratovať, cítite, že už naozaj musíte ísť von, lebo deti by ďalší deň dnu neprežili a ani vy nie. A potom pozeráte na ľudí na ulici ako keby boli mimozemšťania, lebo ste nikoho nevideli, okrem podivnej susedy so psom, už neviemakodlho a ste šťastná, že sú veci v nejakých normálnych koľajách.

A vy ste ako prežili týždeň?

Zdieľaj

3 komentáre k “O chorých deťoch”

  1. 😂😂😂😂jeeeej krásne vystihnuté !!! Toto sme mali doma +- nepretržite od októbra do marca …. brrrr !!! Ale ze úplne presne ibaže u nás on a ona 😂
    Ja sa potom zvyknem nepríčetne usmievať na všetkých koho stretnem …. oni uhybaju asi čakajú ze z kocika vytiahnem “strážnu vežu “ …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *