Usmiate mamy, krásne štýlové bábätká a šťastie z každej fotky. Sú ich plné sociálne siete. Vysmiate a vyspaté rodinky v objatí, malé nôžky, maternica až plače.
Viete, čo? Bullshit. Ak máte doma pokojné a dobré bábätko, gratulujem. Ale ste naozaj v menšine. A pravdepodobne ani nebudete vedieť pochopiť mamy, ktoré to tak nemajú. Možno dokonca s odsúdením pozeráte na mamy, ktoré si so svojimi deťmi nevedia dať rady. Ale tento článok nie je pre vás. Je pre všetky mamy, ktoré nemajú na ružiach ustlané.
Neprišla som na žiadny zázračný spôsob, akým by sa z vášho dieťaťa stalo dobré a poslušné bábätko. Ani som nevymyslela nové lieky, ktoré by pomohli čítať myšlienky detí (to už by som bola dávno bohatá). Myslím si však, že by sa o neukážkových deťoch malo písať a oveľa viac ako o tých ukážkových. Aby ste nemali pocit, že ste v tom samé.
Sú deti, ktoré revú. A nikto nevie prečo. Ani ja, ani lekári, ani psychológovia. A čo je najhoršie, ani ich mamy. Poznám ženy, ktoré si v prvých rokoch materstva prežili peklo, nevyspali sa a boli nonstop k dispozícii dieťaťu. Mnohé z nich to nevydržali a ušli do práce. Počúvať plač dieťaťa a nevedieť mu pomôcť, je najhorší pocit na svete. Poznám mamy, ktoré skúsili všetko. Natriasať, dojčiť, fitloptu, biely šum, zavinovať, protikolikové lieky, lekárov, vyšetrenia, levanduľu, byliny, čaje, liečiteľov aj homeopatiká. A nič. Dieťa je stále náročné. Je nepokojné, plače, v neskoršom veku hysáky, nervy, zlosť.
A mamy o sebe pochybujú. Čo robím zle? Prečo sú druhé deti dobré a moje nie? Kde som urobila chybu? Ako z toho von?
Mám odpovede na niektoré otázky. Robíš všetko dobre. Nie si horšia matka ako tá s pokojným dieťaťom, práve naopak, tvoje úsilie, ktoré vynakladáš každý deň, je obdivuhodné. Nemala by si o sebe pochybovať a ani cítiť vinu, nie je to tvoja chyba. Neviem Ti povedať, prečo zrovna tvoje dieťa stále plače a obávam sa, že je celkom možné, že sa to nezmení. Ale možno z toho vyrastie. Možno sa dopracujete k nejakej diagnóze a možno je to proste len nespokojný človek.
Jediná rada, ktorú ti viem dať, je takáto: urob všetko pre to, aby si zistila, čo je zle. Ak to nezistíš, prijmi to ako skutočnosť, ktorú nemôžeš zmeniť. Potom by už moje rady zahŕňali aj povolené a menej povolené omamné a psychotropné látky (pre teba, nie pre dieťa, aj keď…).
Ja som mala to neuveriteľné šťastie, že som dostala do daru dve zdravé deti, s ktorými si rozumiem, ktoré sú väčšinu času spokojné a s ktorými dokážem vychádzať. A pritom, aj u nás boli momenty, kedy by som najradšej svoje deti dala do hniezda záchrany (a ešte stále sú). Ale pritom hlboko súcitím so všetkými mamami, ktoré to tak nemajú. Pretože, aj so zdravými a spokojnými deťmi je to materstvo sakra náročná a vyčerpávajúca vec.
Hovorme preto o tom, píšme o tom a nezatvárajme sa v bublinách. Náročné deti a mamy náročných detí sú medzi nami dennodenne. Nepozerajme na ne ako na neschopné, robia čo môžu a ako najlepšie vedia.
Poznam to velmi dobre, aj knihu by som mohla napisat. Ale naco… kazdy „pripad“ (tu myslim narocne dieta“) je jedinecny. Prajem len mamickam takychto deticiek vela sil a trpezlivosti, lebo toto obdobie sa raz skonci! teda nie uplne ale zlepsi sa. teda bude to znesitelnejsie.