Obdobie “chcem”

Každý vek má svoje špecifiká. Okolo dvoch rokov, kedy si deti začínajú uvedomovať svoje potreby a dožadovať sa ich, sa začína obdobie hysákov, niektorí ho nazývajú aj obdobie vzdoru. Toto obdobie som ja nazvala obdobím: CHCEM!

A aj keď ste to dieťa stopäťdesiatkrát napomenuli, že sa hovorí PROSÍM SI, aj tak pri najbližšej príležitosti vytiahne CHCEM! A najlepšie do piatich sekúnd, lebo inak… No a človek by si myslel, že keď má dvojičky, tak sú schopné chvíľu počkať, lebo veď odmalička maličkého musia chvíľu počkať, lebo mama má len dve ruky a nie 4 ako by si zaslúžila a potrebovala. A tak aj keď máte dvojičky, ktoré to vedia a čakať sú naučené, akonáhle príde fáza CHCEM, môžete sa pokojne aj posrať, ony proste CHCÚ. Hneď. Kamienok, kvetinku, copík, preliezky, jesť, piť, fľašu, nie tú, druhú fľašu, slamku, čapicu, potom nechcú čapicu a nakoniec už ani nevedia čo, ale vedia, že akútne potrebujú plakať a dostať zo seba všetky tie emócie, ktoré sa v nich za doobedie nahromadili.

A teda, že tie moje tých emócií majú dosť. A navyše tá frustrácia z toho, že mama je len jedna a nikdy nie je úplne k dispozícii, to im asi fakt nepridáva. Ja by som toto obdobie inak ani nenazvala obdobím vzdoru, moje totiž nevzdorujú. Ony si len tak nejako potrebujú nájsť hranice a naučiť sa spracovávať svoj hnev. No a povedzme si úprimne, to sa nenaučili ešte ani niektorí dospelí, tak prečo to stále chceme po trojročných deťoch.

U nás veľmi dobre funguje krik inak. Niekedy keby ste ma počuli, možno by ste ani neverili, že som to ja. No a ešte lepšie funguje ticho. Viete, také to rázne ticho, kedy občas preventívne s niečím tresnete, len aby bolo jasné, že sa fakt hneváte. Vtedy vedia, že prekročili všetky hranice a razom zabudnú na emócie. Asi preto, že musia práve riešiť tie moje.

Ale aby som nebola len hejter, toto obdobie je aj dosť vtipné. Deti už obvykle rozprávajú a čo z nich niekedy vypadne, je k popukaniu.

 

Dnes sa zavreli na záchode a poslali ma preč, že tam chcú byť samé. O chvíľu z kuchyne počujem: Ejiška! Do toho! Vykakaj to hovienko!”
O ďalšiu chvíľku idem skontrolovať, či je všetko v poriadku. Nájdem Ninku stáť s vlhčeným toaletným papierom, ktorý obradne drží za rožky: “Maminka, pliplavena som. Ejiška dokaka, utlem liťku.”

 

 

 

PS: Krásne foto už tradične od Andrea photography, tričká od TakiTak Kids a gumáky z Little hipster shop.

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *