Kategória: Zápisník mamy

A tak po tom všetkom chystaní, balení a prípravách, sme sa nakoniec na výlet vybrali. Tento článok je skôr recenziou na hotel a aquapark a nie je sponzorovaný. Píšem ho preto, lebo som od vás dostala veľa otázok na toto miesto a iná blogerka tu okrem mňa asi ešte nebola.

Je to krásna dvojhodinová cesta s deťmi, z ktorých jedno vás neustále kope do chrbta a druhé si spieva. To prvé mu zatiaľ kričí, nech je TICHO! Najradšej mám cesty na spánok, no tentokrát mi nebolo dopriate. A tak som si musela vypočuť dvadsaťkrát Kukulienku, minimálne štyrikrát sa pohádali, šesťkrát chceli jesť a nič nedojedli. Celkom záhul na to, že cesta trvá len dve hodiny. Pokračovať v čítaní „Ako sa DoubleTrouble do Lutzmannsburgu na víkend vybrali“

Áno, mám pre vás ďalší mierne fekálny post. Ale ja vám to jednoducho musím napísať. Dni pred odchodom na dovolenku, alebo akýkoľvek výlet, sú pre matky najhoršie na svete. Všetko nakúpiť, pobaliť, vybaviť, prichystať, oprať. Tak sme sa dnes vybrali natankovať a povysávať auto. Nie, že by to nebolo zbytočné, keďže už zajtra v ňom určite bude rovnaký bordel ako dnes, ale aby nás v tom Rakúsku nemali za humusákov predsa.

Pokračovať v čítaní „Ako sa DoubleTrouble na výlet chystajú“

Znova sme objavili Železnú studničku. Je to jedno z miest v Bratislave, kde je vždy o tri až päť stupňov menej, ako všade inde. Tieň stromov a potok zaručujú príjemný vzduch a skvelú teplotu.

Pokračovať v čítaní „Letné miesta, časť druhá.“

Neznášam ľudí. Teda niektorí mi samozrejme nevadia, ale nemám rada davy ľudí a preto aj nerada chodím na väčšinu kúpalísk. Ak aj áno, vyberám si  kúpaliská, kde viem, že je prázdno, alebo časy, keď je to ešte ako tak znesiteľné.

Našťastie som objavila pár miest, kde sa dá prísť do kontaktu s vodou a nie sú to zrovna plnky. Prvým z nich je areál X-Bionic Sphere v Šamoríne, ktorý je najmä cez týždeň skoro prázdny. Celkom istotne za to môže vstupné, ktoré je na dospelú osobu 21€, čo je veľa a pre mnohé rodiny je to na hranici možností. Deti do troch rokov (presnejšie 100cm) neplatia, takže to hojne využívam, keďže zatiaľ platím iba za seba. Pre deti do 15 rokov je vstupné 14€ na celý deň.

Pokračovať v čítaní „Naše obľúbené letné miesta, časť prvá.“

Iste ste si všimli, že som už nejakú tú chvíľu nič nenapísala. Nejako ma opustila inšpirácia a mala som aj veľa práce. Aj tento post preto píšem len tak, aby ste vedeli ako sa máme.

 

Pokračovať v čítaní „O obyčajných dňoch“

Neviem ako je to u súrodencov, u dvojičiek však pri chorobe platí jedno zásadné pravidlo: NIKDY neochorejú naraz. To znamená, že sa vždy teším, že chorá je len jedna a druhú to obišlo a potom už bude pokoj. Keby boli choré naraz, tak človek to znesie, lebo by boli aspoň rovnako unavené a nie, že jedna chce spať a druhá chce skákať a jednej nechutí a druhá chce zmrzlinku a potom aj tá prvá chce zmrzlinku, tak ju nedostanú ani jedna a potom je hysák. No a keď toto všetko prežijete, že ste na nervy lebo nejdú rovnako spať a režim v prdeli, tak sa tešíte, že ste to dali a v tom „BUM“. Pokračovať v čítaní „O chorých deťoch“

Usmiate mamy, krásne štýlové bábätká a šťastie z každej fotky. Sú ich plné sociálne siete. Vysmiate a vyspaté rodinky v objatí, malé nôžky, maternica až plače.

Viete, čo? Bullshit. Ak máte doma pokojné a dobré bábätko, gratulujem. Ale ste naozaj v menšine. A pravdepodobne ani nebudete vedieť pochopiť mamy, ktoré to tak nemajú. Možno dokonca s odsúdením pozeráte na mamy, ktoré si so svojimi deťmi nevedia dať rady. Ale tento článok nie je pre vás. Je pre všetky mamy, ktoré nemajú na ružiach ustlané. Pokračovať v čítaní „O náročných deťoch“

Prší a nikam sa nedá ísť. Mám preto čas na písanie týchto riadkov. Sedím na terase nášho superior deluxe apartmánu (ako to honosne na bookingu nazvali) a som totálne zničená. Tejto mojej totálnej zničenosti predchádzali takéto udalosti.

V pondelok som obehala všetky možné aj nemožné destinácie v Bratislave a zakončila ich výletom do Vajnor. Nášmu autu (vlastne neviem, či sa to dá nazvať autom ešte) treba estékáčku a treba ho aj dať trocha dokopy. Sem-tam mi nefunguje nejaký zámok na aute, v klíme mi asi zdochlo nejaké zviera a pevne dúfam, že mi neprídu na to, že som zadné svetlo prilepila sekundovým lepidlom, držalo už len na kábliku. O tom, že som ho ujovi odovzdala so všetkými omrvinkami, ktoré boli moje deti schopné vyprodukovať za dva-tri mesiace, už radšej tiež pomlčím. Pokračovať v čítaní „Ako sa DoubleTrouble na Sardíniu vybrali“

Išla dlho a ďaleko, väčšinu cesty pešo, tehotná s dvojičkami. Jej dedinu, ako jednu z mnohých zbombardovali vo vojne. Porodila v kláštore, na chodbe, za pomoci rehoľných sestier a ktovie aký by bol jej príbeh, keby to bolo na inom mieste. Pôrod bol dlhý a komplikovaný, deti sa narodili podvyživené a malé. Vďaka dobrým ľuďom majú chlapci dnes tri roky a žijú v utečeneckom tábore. Viditeľné stopy to na nich nenechalo, tých neviditeľných je oveľa viac. Je celkom možné, že následky vojny si budú niesť celý život. Pokračovať v čítaní „O vojne“