Bola som v ôsmom mesiaci tehotenstva a už som si ani nevidela na špičky nôh. K operáciám som už tiež nechodila, lebo pre brucho som sa nevmestila k operačnému stolu. Vlastne sa mi zdalo, že mám krátke ruky. Ostávali už len drobné zákroky a pôrody, pri ktorých sa dá sedieť. Posledná pacientka, ktorej bábätko som priviedla na svet, sa ma ešte na pôrodnom stole opýtala: „a teraz sa vymeníme?“ Vôbec som sa jej nedivila, vyzerala som ako pred rozpadnutím a to som mala ešte dva mesiace pred sebou. Pokračovať v čítaní „Návod na prežitie“
Ako vybrať umelé mlieko pre bábätko
Človek by čakal, že nájde nejaké rozumné porovnanie umelých mliek, zloženia, komfortu bábätiek a podobne, najlepšie od nejakého pediatra, ktorý sa v tom vyzná. Keď som vyberala pre baby umelé mlieko, strávila som na internete hodiny, no slovenskí pediatri asi ešte spia. Preto som si začala čítať o umelých mliekach sama.
Materskému mlieku sa nič nevyrovná, no ak z nejakého dôvodu nechcete alebo nemôžete dojčiť, tak dobrá správa pre vás je, že vaše dieťa prežije umelé mlieko bez ujmy. Pokiaľ ste vyskúšali laktačnú poradkyňu, nonstop prikladanie, cievkovacie a lyžičkové peklo, jedli ste senovku a smrdeli ako zmoknutá vegeta, viete o čom píšem. Pokračovať v čítaní „Ako vybrať umelé mlieko pre bábätko“
Deti a tablety
Moje deti chcú asi emigrovať. Prišla som na to asi pred týždňom, keď som počula z izby sa ozývať: „Rojo! Verde! Esta color amarillo!“ To, že dvojročné dieťa si vie samé pustiť na youtube rozprávku, ktorú chce, je inak trocha strašidelné.
Zjavne sa však ešte nevedia rozhodnúť, do ktorej krajiny pôjdu. Dnes napríklad, sa im z izby ozýva „Ich Bin Fiha“ a aj keby som veľmi chcela, aby si vybrali slnečné Španielsko, chápem, že Nemecko je pre nich ekonomicky výhodnejšie. Akurát som zvedavá, kedy začnú baliť kufre. Pokračovať v čítaní „Deti a tablety“
Medicína katastrof
Ponáhľala som sa k pôrodu. Bol pokojný večer, všetci večerali a ja som to zasa nestihla. Väčšinou v celej Afrike ak neprídete na večeru včas, tak vám už skrátka nič neostane. U nás v malej odľahlej nemocnici, kde bol s jedlom naozaj problém, to platilo dvojnásobne. Nahnevaná som bola, lebo to znamenalo, že budem hladná, aj keď ryža s fazuľou nebola ktovieako lákavé menu. Pokračovať v čítaní „Medicína katastrof“
Bilancovanie 2016
Všetci bilancujú, som sa rozhodla teda, že aj ja budem.
V roku 2016 sa toho udialo až až, stojí to za krátku pripomienku 
Začiatkom roka prišli na svet bezzubý votrelec a predátor. Na dve a pol kila mali celkom slušný hlas, vlasy žiadne, apetít nadštandardný. Počet zubov aj vlasov sa im od začiatku roka značne zvýšil (chvalabohu). Pokračovať v čítaní „Bilancovanie 2016“
Zaujímalo vás niekedy, aké je to žiť s dvojročnými dvojičkami? Ako píšem tieto riadky, ďakujem Bohu, že sú zdravé, ale to neznamená, že by som ich najradšej nezabila.
Jedna moja dcéra má takú novú úchylku. Vždy keď ju dám spať, tak sa povyzlieka. Je úplne jedno v akom pyžame alebo oblečení. No a následne si dá dole aj plienku a potom sa pokaká. Potom to pekne ponatiera po postieľke a niekedy sa jej podarí aj mimo. Naposledy letel do koša veľký plyšový pes, na ktorého si sadla s osr…ehm…okakanou riťou. Nezmestil sa do práčky. Periny v detských posteliach momentálne prezliekam aj 4-6x do týždňa. Nepomáha dať vykakať, nepomáha dohováranie ani bitka. Ona to proste robí naschvál. Je pri tom úplne potichu, lebo zistila, že pri každom zašuchotaní letím na kontrolu, či náhodou zasa… Pokračovať v čítaní „“
Strážni anjeli
Keď som sa prvýkrát balila do Afriky, vzala som si naozaj veľa vecí. Napríklad aj žehličku na vlasy, sukne a tielka, žabky, plavky. Skončila som v Etiópii, v nadmorskej výške okolo 1700m.n.m., kosa najväčšia, najmä v noci. Spacák som samozrejme nevzala, tak som sa 3 mesiace prikrývala plesnivou dekou. Druhýkrát do Sudánu som si ešte v nejakej divnej viere vzala aj pleťovú masku, za to na 4 mesiace len jednu fľašu šampónu. Pokračovať v čítaní „Strážni anjeli“
Výchovné metódy
Inak rada pozorujem rodičov pri výchove svojich detí. Nie z nejakého pocitu, že by som bola lepší rodič, ale skôr z čistého záujmu. Ja nie som dokonalý rodič a ani nemienim byť, občas kričím aj keď by som nemusela, občas sa hnevám aj za veci, za ktoré deti nemôžu. Asi to máme všetci tak.
Minule som si tak pila svoje kapučíno na terase jedného podniku, kam obvykle chodí dosť mám s deťmi a dievčatá sa preháňali okolo mňa na odrážadlách. Totálna idylka, krásne ráno, žiadne povinnosti, len čas strávený s deťmi pred sebou. V tom vyšla z podniku mama s chlapcom, ktorý mohol byť vo veku mojich dvojičiek. Plakal pre niečo, asi ani nie je úplne podstatné prečo, je to obdobie vzdoru, všetci vieme, nikto nerieši. Nervózne, pudmi ovládané dieťa, normálka. Jeho mama ma videla piť kávu a neviem či jej prišlo ľúto, že ona si tú svoju dnes nevypila, ale pristavila sa a hovorí mi: „To sa máte, aké pekné deti. Keby ste mali takých dvoch satanov ako tento tu, tak by ste tu len tak nesedeli.“ Fakt veľmi veľmi som jej chcela povedať, že mňa keby moja vlastná mama nazvala satanom pred cudzím človekom, asi by som bola odporná tiež. Zdržala som sa, niekedy je káva v kľude viac. Prišlo jej to ale hneď ľúto, lebo mu dala pusu a ponáhľala sa preč. Pre istotu. Pokračovať v čítaní „Výchovné metódy“
Sedím na terase 5* hotela, v diaľke znejú rytmy z hotelových rezortov, je to niečo medzi talianskym a arabským kvílením (lepší výraz som nenašla). Čítam knihu! Po roku a deviatich mesiacoch, prvýkrát čítam niečo, čo nie je ani časopis, ani učebnica. I keď, mala by som si pripraviť prednášku a troška aj angličtinu zopakovať, aby som nebola za úplneho debila, ako naposledy na konferencii v Slovinsku. To som bola o tri roky mladšia a dostala som takú trému, že moja prednáška o infekciách u utečencov netrvala ani 5 minút, tak rýchlo som ju prečítala. Pokračovať v čítaní „“