Zaujímalo vás niekedy, aké je to žiť s dvojročnými dvojičkami? Ako píšem tieto riadky, ďakujem Bohu, že sú zdravé, ale to neznamená, že by som ich najradšej nezabila.
Jedna moja dcéra má takú novú úchylku. Vždy keď ju dám spať, tak sa povyzlieka. Je úplne jedno v akom pyžame alebo oblečení. No a následne si dá dole aj plienku a potom sa pokaká. Potom to pekne ponatiera po postieľke a niekedy sa jej podarí aj mimo. Naposledy letel do koša veľký plyšový pes, na ktorého si sadla s osr…ehm…okakanou riťou. Nezmestil sa do práčky. Periny v detských posteliach momentálne prezliekam aj 4-6x do týždňa. Nepomáha dať vykakať, nepomáha dohováranie ani bitka. Ona to proste robí naschvál. Je pri tom úplne potichu, lebo zistila, že pri každom zašuchotaní letím na kontrolu, či náhodou zasa…

Dnešné večerné uspávanie napríklad vyzeralo nasledovne:
21.00 Obe deti ako obvykle v postieľkach, okúpané, nakŕmené, ospalé.
21.15 Eliška sa vyzlečie a príde mi ukázať plienku. Našťastie nestihla ani cikať.
21.30 Ninka sa budí s plačom, nie a nie prestať plakať. Pohladkám, uložím, odchádzam.
22.00 Eliška sa povracala, budí Ninu. Prezliekam komplet posteľ, sprchujem Elišku, ukladám Ninku.
22.20 Ešte nespia, Nina plače, chcela by vyliezť z postieľky, ale neodváži sa.
22.45 Znova tam idem, zatrhnem kriky, plače aj pokusy o citové vydieranie.
23.00 Nina vracia, prezliekam postieľku, Eliška vstáva, začína sa vyzliekať.
23.10 Susede pod nami dochádzajú nervy, trieska do stropu. Nemá deti, nedokáže pochopiť, obťažuje ju hluk. Chápem ju, aj mňa to celkom obťažuje.
23.30 Eliška sa znova vyzlieka, ociká celú posteľ, znova všetko prezliekam. Obliekam ju do overalu naopak, zips jej zapínam vzadu. Najradšej by som ju zmlátila, nemôžem, mne by sa neuľavilo a jej by to nepomohlo.
23.50 Nina chce čaj.
00.00 Eliška vrieska „MAMIIIIIIIII“, nájdem ju v posteli ako bojuje s overalom, jedna ruka vyzlečená a tlačilo ju to pod pazuchou. Toto, moja milá, som vyhrala ja. Musím zistiť kde predávajú tu kazajku naozaj a objednať to. Suseda trieska do stropu.
00.15-00.28 V pravidelných intervaloch žiadosti o VA (vankúš, ktorý je ogrcaný a perie sa), BIO (voda, ako si ju nazvali), macka, slona, žirafu. Všetko som im tam nasťahovala, len nech už preboha spia.
00.32 Konečne ticho. Dúfam, že som to nezakríkla.
00.34 Zakríkla. Ninka sa hrá na Indiána, Eliška si pýta BIO.
Fakt nechcite vedieť, koľko mesačne míňam za prášky na pranie. A za plienky. O chvíľu sa k týmto položkám asi pridajú aj prášky na nervy.

Zdieľaj

3 komentáre k “”

      1. z celeho srdca vam dakujem za tento blog. zijeme vo svajci,mame 2deti s vekovym rozdielom 15mesiacov.nemame tu nikoho kto by nam pomohol,ja uz pracujem-ako nocna zdravotna sestra.mala c2. ma 6mesiacov.rastu jej zuby a mala c1 je v nejakej vyvojovej faze -stale sa hadze o zem.je to o hubu,ale vas blog mi zdvihol naladu a vidim,ze sa da vsetko zvladnut a ako vravi p.Tormova “je to len obdobie”.
        zelam vam vsetko dobre,pevne nervy a vela sil

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *