Deti a tablety

Moje deti chcú asi emigrovať. Prišla som na to asi pred týždňom, keď som počula z izby sa ozývať: „Rojo! Verde! Esta color amarillo!“ To, že dvojročné dieťa si vie samé pustiť na youtube rozprávku, ktorú chce, je inak trocha strašidelné.

Zjavne sa však ešte nevedia rozhodnúť, do ktorej krajiny pôjdu. Dnes napríklad, sa im z izby ozýva „Ich Bin Fiha“ a aj keby som veľmi chcela, aby si vybrali slnečné Španielsko, chápem, že Nemecko je pre nich ekonomicky výhodnejšie. Akurát som zvedavá, kedy začnú baliť kufre.

Neviem ako je to u vás doma, ale ja keď potrebujem dokončiť niečo do práce, osprchovať sa bez obecenstva (aj keď stalkeri v kúpeľni vám dodajú pocit dôležitosti filmovej hviezdy), alebo dovariť obed bez výletu na popáleninové oddelenie, deti môžu pozerať rozprávku na tablete alebo počítači. Akurát ustriehnuť tú správnu mieru je fakt ťažké. Dať dieťaťu tablet a tak sa ho efektívne zbaviť, je veľmi ľahká cesta. Hovoriť s vlastným dieťaťom, keď ste unavená, hladná, nevyspatá, to už také ľahké nie je.

Skratky vo výchove existujú, dať dieťaťu horalku namiesto mrkvy, dať dieťaťu tablet namiesto plastelíny, ponúknuť youtube namiesto vlastného vysvetľovania, koniec koncov, na youtube nájdete videá už fakt na všetko. Od farieb, tvarov, hudby, až po to, ako do riti zvliecť ten poťah z autosedačky.

Nebudem vám hovoriť, že nedávajte deťom tablety. Každá triezva matka vie, že niekedy to za tých 10 minút fakt stojí. Poviem to takto: vyberajte im obsah, stopnite to na presne určený čas a nerobte to preto, aby ste sa ich zbavili.

PS: pamätáte si ešte Macka Uška? U nás veľký hit, spolu s deduškom Večerníčkom, jeho mačkou Polárkou a havkom.