Stále spolu

V poslednej dobe sa veľa hovorí o tom, ako dvojičky vychovávať, aby z nich boli osobnosti s vlastnými záujmami, individualitou a aby ich svet vnímal aj zvlášť. Odporúča sa dať ich na iné krúžky, povzbudzovať ich v iných záujmoch a niektorí rodičia deti delia aj v škole, napríklad do iných tried. Takže rozdeliť dvojičky? Alebo nie?

Myslím, že v každom vzťahu môže byť ponorka. Predstavte si, že ste s niekým nonstop. Ale, naozaj úplne nonstop. Od bábätka. Stále s niekým súťažíte o pozornosť. Mýlia si vás veľmi často s niekým iným. Vstávate spolu, musíte tolerovať aj zlé nálady jedna u druhej a niekedy si poriadne leziete na nervy. Poznajú to asi všetci súrodenci, dvojičky ale ešte oveľa viac.

Ja to akosi viem pochopiť. Mám rada samotu, svoj priestor, s nikým sa nerozprávať a s väčšinou ľudí mám už po týždni kvalitnú ponorku. Neviem si predstaviť, že by som mala dvojča. Snažila som sa preto babám sa venovať aj zvlášť, s každou ísť do obchodu, mať svoje chvíľky.

Už to ale nerobím. Vidím, že to nechcú a skúšam to nateraz rešpektovať. Možno príde čas, keď si vypýtajú čas len pre seba a potom nad tým budem musieť porozmýšľať znova. Doteraz chceli baby všetko rovnaké, rovnaké zubné kefky (na porazenie), rovnaké tenisky, rovnaké šaty, hrnčeky, príbory, rovnaké gaťky. Začína sa to meniť, majú už každá svoju obľúbenú farbu a chcú teda všetko rovnaké, ale inej farby. To je na porazenie ešte viac.

V každom prípade, bez seba sú smutné. Ja im nechýbam, z toho je niekedy smutno mne, ale tak som to chcela a k tomu som ich viedla odjakživa. Bez seba ale nevydržia ani chvíľu a ja som konečne pochopila, prečo sa hovorí o zvláštnom pute medzi dvojičkami. Môžu sa do krvi pomlátiť, ale keby som ich rozdelila na 5 minút, tak za 5 minút dostanem otázku: “Kde je Eliška/Ninka?” aj dvestokrát.  Najsmutnejšie na svete mi je, keď čítam o rozdelených dvojčatách, ktoré celý život cítili, že im niečo chýba. Lebo tak to proste je. Samé nie sú celé, čo bude v ich živote najväčšou výhodou aj nevýhodou zároveň.

Práve sa u nich začínajú formovať záujmy a tie majú každá iné. Preto môžete vidieť Ninku spievať a Elišku skladať kamienky. Eliška je celkovo viac na skladanie, kreslenie, čítanie, tvorenie. Ninka je šidlo a pri ničom dlho nevydrží a do budúcnosti bude určite musieť aktívne športovať, aby som v nej podporila sústredenie a disciplínu. Predpokladám, že si nakoniec nájdu svoje ja aj mimo svojho dvojčaťa, ale bude to ešte veľmi dlhá cesta.

Názory odborníkov na to, či rozdeliť dvojičky a podporovať v nich individualitu sa rôznia. Aj názory mám dvojičiek sú rôzne. Každá mama si pozná svoje deti najlepšie. A čo tak spýtať sa detí? Moje nechcú, ale niektoré by si možno radi od seba oddýchli. Mamy dvojičiek, dajte mi vedieť, ako je to u vás. Delíte deti?

Foto do článku vzniklo v spolupráci s Kauflandom a ich novej detskej značky Kuniboo, vyrobenej z biobavlny.

Foto: Andrea Photography
Bunda a pančuchy: Kaufland.sk
Šaty: Alice&Alice
Čiapky: Bibis.sk
Fotoaparát: Miniland toys
Topánky: CCC shoes and bags

Ak by ste chceli odo mňa čítať viac, pozrite staršie články, napríklad tu a tu.

Zdieľaj

3 komentáre k “Stále spolu”

  1. Nase dvojicky, chlapec a dievca, su neoddelitelni. Ked nastupili do skolky, ucitelky ich chceli silou mocou rozdelit a podporit tak socializaciu s inymi detmi. Neuspesne. Dosiahli len to, ze sa zacali pocikavat, rano zvracali a prevelmi plakali.
    Teraz uz nastupili do skoly, zatial sedia vedla seba, su v jednej triede. Nedavno Christian zacal hrat futbal, na treningy chodi sam, bezproblemovo. Silvia ho cely cas caka a stale sa pyta, kedy uz pride. Aj na krasokorculovanie musel ist s nou ???.
    Obcas ide len jeden na nakup s tatinom, ale naozaj su to len vynimky. Inak stale spolu….
    Nechavam to na nich, ked budu starsi, urcite budu mat ine zaujmy a “osamostatnia” sa. Len to musi prist prirodzene….Tolko moja skusenost ???

    1. ano, presne tak. Myslim, ze cim su starsi, tym viac maju potrebu sukromia a vlastneho ja. Ale moje su na seba tiez este velmi naviazane…

  2. Možno je to podobným vekom naši mali v júli 2 roky . matus bol nedávno chorý a Lucka išla s tatinkom na plánovanú detskú oslavu . V duchu som sa tešila , ze si užijem jedno dieťa ( pomojkame sa, zahráme ..) no ako hovorí tvoja Eliska pld makový ! Tie tri hodiny bolo peklo v kuse sa pýtal kde je Lucka ? ešteže mame vymoženosti ako FaceTime lebo by som to neprežila ? . Moje decká zatiaľ nevedia fungovať jeden bez druhého … aj ráno ked sa jeden zobudí skôr hneď skontroluje či ten druhý je v posteli ?uvidíme do budúcna .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *