Poslušné deti

Neexistujú. Ani tie moje. A ich najväčšia prednosť je vyzerať nevinne. Z každej strany počúvam, aké sú dobré, milé, poslušné, zlaté, krásne. Neviem či sú extra poslušné, ísť s nimi niekam je skôr utrpenie ako zábava. Najväčší problém býva, keď je dieťa unavené alebo hladné, prípadne smädné. Vtedy je to samý hysák, rev, plač, zatínanie sa. Aj ja viem byť odporná keď som hladná 🙂

Netrúfam si vám radiť ako na vaše deti, ale napíšem vám, ako to vyzerá u nás a čo s nimi robím aby sme ako-tak vychádzali. Moc som o tom nečítala, je možné, že to má nejaké prvky montessori a iných výchovných metód, mojou jedinou inšpiráciou je, že sa pravidelne snažím vcítiť do detskej kože. Často si predstavujem čo si myslia, ako sa asi cítia, čo im môže vadiť. Pomáha mi to lepšie ich pochopiť. Moje deti však nie sú zázračné jednorožce, niekedy normálne vyvádzajú aj plačú aj protestujú.

Vysvetľujem

Malé dieťa nevie kam ide, čo sa bude robiť, prečo po ňom práve teraz potrebujete aby poslúchlo. S deťmi, ktoré už rozprávajú, je to ľahšie. U mojich detí teraz vedie otázka: “Mami! Kam. Ideme?” Takto nejako sa ma pýtajú aj štyrikrát za deň. Chcú skrátka vedieť, čo majú očakávať. No a hlavne, či bude aj zmrzlina, to ich podľa mňa zaujíma najviac. Snažím sa ich neklamať, keď ideme doktorke na očkovanie, tak im to poviem dopredu, rovnako ako sa snažím splniť, čo som sľúbila. A vysvetľujem do nemoty. Kam ideme, čo budeme robiť, čo sa robí v obchode, ako fungujú peniaze, čo papá auto a mnohé iné. Svet je oveľa menej mätúci, keď dieťa pozná jeho funkcie.

Nehody

Uvedomte si, že dieťa to nerobí naschvál. Ten vyliaty pohár, hoci ste ho na to upozornili, to nie je jeho vina. Proste nemá takú motoriku ako my dospelí. Rozbitých vecí, rozliatych pohárov, neporiadku a úrazov ešte vo vašej (aj mojej) domácnosti bude veľa. Čím skôr si to uvedomíte, tým lepšie pre vaše nervy. Spomeňte si napríklad, akí ste boli ako deti. Ja som bola strašné nemehlo. Koordinácia nula, podľa fľakov na tričku moja mama presne vedela, čo sme mali na obed. Ako by som mohla teda očakávať od dvojročných detí, že sa najedia bez špiny?

Komunikácia

Komunikujte svoje nálady, pocity, hnev, radosť, všetko. Deti nie sú blbé. Tak ako v každom vzťahu, aj v tom s dieťaťom je potrebné aby vedelo, na čom je. Čiže keď ste unavená a chcete ostať doma, povedzte mu to. Keď si chcete v pokoji vypiť kávu a nepočuť ho, vysvetlite mu, že potrebujete chvíľu o samote. Ak sa vám dá cikať a potrebujete už odísť z ihriska, tiež to pochopí. My sme však akosi zabudli komunikovať svoje potreby. Nevieme to v partnerských vzťahoch, tak niet divu, že ani pri tých s deťmi sa nám v tom nedarí. S mojimi deťmi fungujú dohody. Vedia presne, že raz Eliška, nabudúce Ninka. Vedia, že keď im sľúbim, tak dodržím, aj keď na to medzičasom zabudnú. Snažím sa im neklamať a nedávať prázdne sľuby.

Pravidlá

Trvám na svojom. Ak povolíte raz, zákazy dieťa už nebude brať vážne, lebo vie, že nakoniec vás aj tak obmäkčí. A že tie deti sú majstri prehovárania, to zistíte pomerne rýchlo. My máme teraz obdobie “kto z koho”. Ja poviem nie, Ninka povie: “Chcem”. Zvyklo to skončiť tak, že začala kričať, že ona proste CHCE! Až kým som si k nej nečupla a rázne jej nevysvetlila, že naozaj jej to nedovolím (čokoľvek, od lízatka až po natieranie stola kečupom) a povedala jej aj prečo jej to nedovolím. Moje nie, znamená nie, aj keby sa na kúsky rozkrájali a poskladali do zápalkovej škatuľky.

Neočakávajte od detí dospelácke výsledky

Toto je naša najväčšia chyba. Deti nie sú malí dospelí. Tak znie jedna zo základných poučiek z detského lekárstva a je poučná nielen pre budúcich pediatrov. Nedávno mi niekto povedal, že aké super je byť dieťaťom, že nemajú žiadne problémy. Ja si naopak myslím, že to nie je pravda. Deti problémy majú a je ich veru dosť.

Predstavte si, že nič sama neviete. Že nikam nedočiahnete, neviete si sama otvoriť flašku, ste odkázaná na pomoc niekoho iného v jedení, pití, otváraní dverí a podobne. To musí byť dosť frustrujúci pocit. Kým mama spraví jeden krok, vy spravíte tri. Všetci sú takí veľkí, že im nevidíte do tváre.

Preto ak chcete hovoriť s dieťaťom, čupnite si. Ako vás má brať vážne keď naňho hovoríte z výšky, poza plece alebo dokonca chrbtom? Dieťa naozaj nevládze chodiť toľko, koľko my dospelí, lebo na to vynakladá oveľa viac úsilia.

Strašenie detí

Prosím nerobte to. Deti vo veku okolo troch rokov majú bujnú fantáziu. Ja sa snažím deti nestrašiť ježibabami, zlými susedami a podobne. Deti majú úplne inú logiku ako my a vôbec nevieme, čo sa v ich hlavách odohráva. Nepotrebujem, aby sa budili na nočné mory a preto ich nestraším.

 

A čo vám pomáha pri komunikácii s deťmi? Dajte mi vedieť do komentára, alebo hocikde inde, nech sa aj ja niečo priučím.

Zdieľaj

7 komentárov k “Poslušné deti”

  1. Ahoj. Len by som ti chcela napisat ze sa mi paci tvoj pristup k detom. U mna vzdy zaberie nieco ine. Raz dohoda, inokedy vyjednavanie, inokedy pocuva dcera na prvykrat. Podla nalady.:) Len jedna vec, ak by si vedela poradit..Dcera (2 roky bude mat) dookola opakuje ze “zbijem ocka, zbijem deti, zbijem babku”. Pre informaciu u nas nikto nikoho nebije:) Takze neviem kde to nabrala. Ale je dost blbe ked sme na ihrisku a z nicoho nic vedla chlapcek a len pocujem “zbijem chlapceka”(a jeho mama to pocuje tiez). Uz sme jej vysvetlovali ze bit sa nesmie, ze nikto sa nebije , ze nebude mat kamaratky ked sa chce bit. Ani ze keby my sme zbili ju by sa jej to nepacilo. Aj nereagovanie na to ci reagovanie. No nikdy naozaj nikoho nezbila. Len o tom stale hovori:) tak ze co by pomohlo lebo ja uz neviem co jej mam na to povedat. Viem ze je to trocha odveci k tomu clanku, ja len uz neviem ako si s tym poradit:)
    Zuzana

    1. Hehe, toto je dobre! A preco ti to vadi, ze o tom hovori? AKoze ja viem ze to je blbe pred druhymi, ale tak deti vselico povedia, pokial vysvetlis, ze sa to nerobi a posluchne, tak na ihriskove mamy kaslat. Ozaj a opytala si sa jej, ze preco chce niekoho zbit?

      1. Jasne, ze opytala:) vobec neodpovie, ako keby ani nepocula co hovorim. No asi nema na to dobru odpoved tak radsej je ticho:)) Tak vadi, no uz aj muzovi, stale sa potom rozculuje ze preco ho stale chce bit, ze co jej zle spravil:)) pritom nikdy nic. Ale vsimla som si, ze to hovori hlavne vtedy ked nie je po jej. Napriklad ked jej nieco nedovolime alebo prave chce ist na smykalku aj ine dieta vtedy ked ona, alebo ked mam u seba kamosku s dcerou a pozicia si jej hracky..Ale niekedy len tak z ničoho nic, ani sa nic nemusi diat..Len uz neviem ci na to mam vobec reagovať. Ked nereagujem tak to zopakuje (di mysli,ze hlucha som) 🙂
        P.S. Clanok o recyklacii super inak:)
        Zacala som a tym, ze som si kupila v bio obchode vrecka na chlieb a pecivo. Potom to pecivo v tych vreckach do vecera stvrdlo na kamen. Aj chlieb. Aj druhykrat. Pot som ich prestala pouzivat:) takisto som si kupila tuhy sampon bez obalu. V pohode..ale tak tekuty je tekuty:) ale aspon recyklujeme a nenosim igelitky ale platene a sackov sa snazim co najmenej.
        P.S.2.: Vlhcene utierky pri detoch, to si tiez neviem celkom predstavit:)) ale tak nase matky to dali bez nich, musim porozmyslat:))

        1. To je fakt zaujímavé, že prečo si takto ventiluje svoju frustráciu. Možná keby si jej to dovolila? Niečo v zmysle, jasné, pokojne, udri si. Nezháčila by sa? Prípadne sa potom tváriť ublížene…

          PS2: Ja som našla biodegradovateľné vlhčené, ale sú teda fakt drahé.

          1. Ja uz som skusala, som povedala, ze dobre mozes, ale neurobila nic len stale dookola to opakuje. Dufam ze z toho vyrastie ked uz nic nepomaha:))

  2. Mas super pristup, paci sa mi. Mne este pomaha dohoda. Normalne nieco za nieco, chces zmrzlinku, jasne, ale ja si vypijem najprv kavicku v klude a potom pojdeme …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *