Dnes má narodeniny tento blog, prvé a pevne dúfam, že nie posledné. Nechala som si teda bilancovanie roka na tieto dni a dúfam, že mi to odpustíte. Mohla by som povedať, že je to moje tretie dieťa, lebo niekedy mám pocit, že som s blogom trávila viac času ako s jeho hlavnými účastníčkami. Píšem vždy, keď mám chvíľu času, či je to v práci, keď deti spia, neskoro v noci.
Rozhodnutie založiť si blog prichádzalo pomaly a dozrievalo niekedy od novembra. Potom tu boli technické veci, ktorým som nerozumela a niektorým nerozumiem doteraz. No a najťažšie na tom bolo preniesť sa cez obavy, že to aj tak nikto čítať nebude, že idem vlastne von s naším súkromím, že sa určite nikto nezasmeje a že nebudem vládať písať pravidelne.
Niektoré obavy sa potvrdili, stále nezvládam písať pravidelne. Čo neviem, je byť vtipná na počkanie a niekedy nápady na články neprichádzajú aj týždne. Som preto rada, že čítate rovnako aj články, ktoré vtipné nie sú, ale sú o hračkách, o mlieku, alebo len tak o nás, ako tento.
Okrem toho ma tešia vaše komentáre, lajky, odporúčania a správy, otázky aj odpovede, ktoré mi posielate. Teší ma, že ma zastavíte na ulici a pozdravíte, mám potom pocit, že ste pre mňa menej anonymní. Teší ma aj hejt, aj keď je ho málo a dúfam, že bude ešte menej.
Je čas bilancovať a tento rok stál naozaj za to. Napísala som veľa článkov, ani ich nezrátam. Nafotila som niektoré krásne fotky a niektoré pre nás nafotila Aďa, ktorá sa stala už pevnou súčasťou blogu.
Vďaka blogovaniu som spoznala plno nádherných ľudí. Či už kolegyne blogerky, fotografky, novinárky, alebo majiteľky firiem, hračkárstiev, PR agentúr. Otvorili sa mi nové dvere, do sveta, ktorý mi bol na míle vzdialený a v ktorom bolo veľmi ťažké sa zorientovať.
Teraz už som orientovaná a preto sa môžete tešiť na viac. Viac tém z oblasti zdravia, viac videí, viac pekných fotiek a detskej módy. Nie, že by som sa chcela hrať na štylistku, no baví ma obliekať dievčatá. Či mi to budú tolerovať a dokedy, uvidíme…
Jedna vec, ktorú som si zaumienila, je, že sa budem menej porovnávať. Nechcem viac followerov, ani viac slávy, viac spoluprác a ani lajkov, jediný človek s kým sa chcem porovnávať, som ja sama. A síce, kým som bola pred rýždňom, rokom, piatimi.
Tí, ktorí ste s nami a vytvárate už takú malú komunitu na našich sociálnych sieťach, som tomu veľmi vďačná, bez toho by som si mohla písať akurát tak sama pre seba. A aj by som to asi robila. Takto je to ale lepšie, krajšie a hodnotnejšie, aj keď sa vám to asi nezdá, mnoho nápadov, inšpirácie a krásnych slov odovzdávate práve vy mne a nie ja vám.
Prajem teda tomuto projektu, aby vás to s nami ešte stále bavilo, aby ste si odtiaľto vzali, čo vám chýba a aby sme sa tu spolu cítili všetci aj naďalej dobre.
Foto: Andrea photography
Šaty: Alice&Alice.sk
Kartičky nájdete tu.
Všetko naj Tvojmu tretiemu dieťaťu !!!!! ❤️ Ja sa stále opakujem , ale to je jedine co mi chodí po rozume : dakujem , ze píšeš , ako píšeš a ze si ! Vďaka za to ze po nociach možem citat tvoje články a zrelaxovať , pobaviť sa aj poplakať ( články z misii pre mna silná káva a preto väčší obdiv ) … ? vďaka
Ďakujem krásne Jani, bez vás by to nemalo zmysel 🙂