Tretí rok

Drahé moje raptory,

tento článok píšem, pretože ste sa úspešne dožili troch rokov a ja s vami. A že to bol parádny rok, zatiaľ najlepší:

Naučili ste sa rozprávať (dosť nahlas inak), aj počúvať (iba niekedy), a to znamená, že už definitívne nie ste bábätká. Zmenili ste sa na veľké slečny a vôbec netuším kedy sa to stalo. Naučili ste sa byť neuveriteľne nástojčivé (čítaj otravné) a prosíkať tak, že aj oslík zo Shreka by bledol závisťou. 

Eliška sa okrem toho naučila prevracať očami. Ó, a ako krásne. Je nadaná. Keby sa niekedy konali majstrovstvá sveta v prevracaní očami, tak by som ju prihlásila a dúfala, že výhra ide aj s finančnou odmenou. Tú by som minula na liečbu toho tiku v ruke, ktorý mám vždy, keď to spraví.

Ninka sa zasa naučila perfektne vyjadriť svoj názor. Veľká škoda, že sa väčšinou nezhoduje s tým mojím. Ak to bude takto ďalej pokračovať, tak budem majstrom v zenbudhizme a sebaovládaní, alebo skončím v Pinelke na akútnom oddelení. Ak budete niekedy v 18tke čítať tieto riadky a ja budem zavretá v mrežovanej posteli, vedzte, že ste k tomu prispeli nemalou mierou.

Inak fungujeme na dohodách, tie mám ja radšej ako telesné tresty a zdá sa, že aj vy. Takže sme všetky tri väčšinu času spokojné a zvládame dni v dobrej nálade. Viete, ja som si toto naše partnerstvo pôvodne predstavovala úplne inak. Myslela som si, že spolu budeme chodiť po galériách a divadlách, že spolu objavíme krásu a kultúru. Zatiaľ som vás takmer k smrti unudila na Luskáčikovi a najďalej sme za kultúrou boli v Bibiane. Ešte aj Oravský hrad ste ofrflali, že chcete radšej do vírivky. Za to u nás ide dvakrát denne Frozen a pomaly sa nám tu hromadia plasty v podobe frozen črievičiek, koruniek, zázračných paličiek, krabičiek, pohárov a tanierov, fľašiek, náramkov, sponiek, bábik, gatiek a ponožiek. Modlím sa, aby toto obdobie rýchlo prešlo, pretože ak ešte raz budem počuť „Najednou, už nejsem dívenkou“, asi sa dám na alkohol.

Tomu som sa doteraz venovala len rekreačne, ale na športové pitie mám genetické aj telesné dispozície. Tak si, prosím, už nájdite lepšiu rozprávku. Skúšala som Arielu, Rapunzel, Popolušku aj Snehulienku, nič vás neoslovilo. Ticho vám to teda trpím a zároveň obdivujem domácnosti, kde sa pestujú kultúrnejšie zábavky, balet a knižky.

Začnú vám inak moje milé ťažké časy, vy o tom ešte netušíte, ale tento rok sa budeme venovať hľadaniu a rozvoju vašich talentov. Rozhodla som sa, že už nie ste bábätká a keď mám z vás vyrobiť nejaký použiteľný materiál do života, tak by sme mali začať makať už teraz. Teda vy, ja sa zmením na taxikárku.  Vy začínate s baletom dvakrát do týždňa, aby ste neboli ako slony v porceláne (ako ja). Tiež si myslím, že vás to unaví a že sa vám to bude páčiť. Okrem toho začnete s angličtinou, lebo nič mi v živote nepomohlo viac, ako znalosť angličtiny. A dobré základy som dostala práve v škôlke.
Chvalabohu, od troch rokov s vami tie krúžky nemusím absolvovať. Tiež mi to pripomenulo, že odteraz budem za vás všade platiť, takže skrachujem. No a tiež som si práve uvedomila, že v detských kútikoch už môžete legálne zostať samé a ja tam nemusím byť. A to je teda veľký dôvod na oslavu!

To je plán na tento rok, moje milé. Okrem toho budeme spolu cestovať na nové aj staré miesta a ja to zakaždým oľutujem, to je už taká pekná tradícia. Budeme menej času spolu a možno si to práve preto viac užijeme.

Drahé moje raptory, napriek tomu, že život s vami je prechádzka jurským parkom, obľúbila som si vás. Tak prosím, buďte zdravé a spokojné, ostatné zvládneme a teším sa na všetko, čo spolu zažijeme štvrtý rok.

Zdieľaj

11 komentárov k “Tretí rok”

  1. Dobry den, pekne ste to napisala,hlavne s tym zenduizmom.
    Take clanky si viem citat aj po case a najdem v nich rozne neprecitane tajne odkazy, tej zlosti ked ma moje deti stvu,a vy ste to krasne zobalili do hodvabnej latky. Taketo clanky mam stale niekde vzadu v hlave s domnienkou ze niesom sama.
    Pevne nervy, prajem vam aj sebe aby moje dievcata prisli za par rokov a podakovali mi za moju trpezlivost.
    Pekny den.Lenny

  2. Ja si myslim, ze na to baby pridu ked budu velke. Moja mama mi uz dva roky hovori, ze preziva dejavu vzdy ked je s nami. A niekedy ked uz po milionty krat odpovedam prosiim na mamiiiii od mojej dcerky tak to dejavu uz zacinam prezivat aj ja. A v duchu si poviem, ze to nemoze byt pravda, ze ma tak kopiruje moje dieta. ??‍♀️? A vzdy si tiez poviem, ze no do r*ti to bude este veselo ??
    A potom ked pride moja mama tak ju len ticho obimem a podakujem jej, ze ma neprizabila a vydrzala to somnou ?

    1. Dá sa aj u nás, ale zatiaľ len tá časť, kým sa nevyplaví na more, potom už ich to nebaví. Teraz som stiahla starú popolušku 1950, to ich veľmi zaujalo…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *