Sviatky pokoja a mieru

Sú tu, už zasa.  Spoznáte to podľa davov ľudí a starých favoritov na cestách, ktorých vytiahli ich 70-roční majitelia a ponáhľajú sa do supermarketov nakúpiť za zaručene najvýhodnejšie ceny. Stojíte v zápchach hodiny, práve vtedy, keď sa najviac ponáhľate. Pretože sa ponáhľajú všetci. Každý potrebuje tých pár posledných darčekov, kúpiť rybu, stromček a stihnúť vianočné večierky.

Čakárne u lekárov a pošty praskajú vo švíkoch. Predsa treba stihnúť za dva týždne, na čo sme srali celý rok. Tá nervozita a zlá energia by sa dala krájať, dnes som v lekárni bola svedkom takého milého incidentu. Moc som  neregistrovala okolie, lebo veď viete, ja som typický obraz tejto generácie a čumím do telefónu, vždy keď sa dá a ignorujem okolie. Z letargie ma prebrala až pani, ktorá ma upozornila, že okienko je voľné. Vybavovala som si teda recepty pre dievčatá, lebo tak sa zdá, že to tentokrát bez antibiotík nedajú, keď tu zrazu od vedľajšieho okienka počujem poznámku:

„…lebo niektorí sa tu aj predbiehajú.“
Na to sa ozvala pani, ktorá sa predbehla:
„Jasné, že sa predbieham, skúste si ísť vy za mňa sadnúť do ambulancie.“
„Tak ste mali prísť, povedať, že ste lekárka a že sa ponáhľate, každý by vás pustil.“
„Ja sa tu nebudem s vami vybavovať a dohadovať, lieky mám tu od včera objednané.“
A potom to už išlo, davová psychóza dôchodcov v rade, no a čo, že je lekárka, no a čo, nech si počká. Pani doktorka si išla svoje:
„Som zvedavá, či by ste tu čakali aj vy dva dni po sebe!“
„Jasné, že by som čakala! Slušnosť sa to volá!“
Dav sa rozohnil a začal pani nadávať do starých tlstých báb a čakala som, kto prvý povie vulgarizmus. Na to som pani magistre pri okienku neprimerane nahlas popriala krásne sviatky pokoja a mieru a vyšla som z lekárne za nenávistných pohľadov všetkých dôchodcov.
Táto epizódka je krásnym príkladom nezvládnutej komunikácie a takúto doktorku by som kopala do zadku, kým by si nespomenula na čarovné slovíčka, ktoré vedia aj moje trojročné deti. Nechcem si ani predstaviť, aká je milá k pacientom.

Na druhej strane tejto barikády stojí môj kolega, čakajúci na pošte, ktorému som si dovolila ukradnúť facebookový status:

A tak sa nám začali sviatky pokoja a mieru, prázdnych parkovisiek, obchoďákov a pôšt, blata a ľadu, ale nikdy nie snehu. A tak nám zostáva ešte prežiť zajtrajšiu bitku o pstruhy a kapre, kolu a mandarínky, zaspomíname si pritom na socík, kedy tie rady neboli o nič menšie, menší bol len výber. A potom sa už môžeme veselo prežierať, tváriť sa, že sme dobrí ľudia a máme sa radi. Ono sa to vždy aj tak v tomto predvianočnom zhone ukáže.

Šťastné a veselé moji milí!