O advente

Už sa to začalo. Každoročné preteky o matku roka, ktorá vypeká štyri druhy vianočného pečiva zo špaldovej múky a vyráby DIY adventné kalendáre pre svoje deti. O chvíľu nasledujú preteky o najkrajší adventný veniec a vyvrcholí to najväčšími a najkrajšími stromčekmi, množstvom darčekov a hlavne všetkého veľa. Akokeby sme množstvom darčekov mohli odmerať detské šťastie.

Veľmi som chcela na vianoce vypadnúť do tepla, no tento rok sa mi to nepodarilo kvôli pracovným povinnostiam. Naplánovali sme si preto s dievčatami tri menšie výlety, kde budeme iba my spolu a nepochybujem, že si to spolu užijeme. Tento rok votrelec s predátorom napísali Ježiškovi, že si prosia Frozen pyžamko, Frozen bábiku a kočík. Ale taký ozajstný hlboký s búdou. Fialový a červený. Tieto Vianoce ma preto vyšli dosť lacno a myslím, že nič špeciálne, okrem stromčeka, kupovať nebudem. Mám totiž v poslednej dobe pocit, že máme všetko okrem času. Ten mne zúfalo chýba a je to asi moja najdrahšia komodita.

No a potom som sa náhodou stala súčasťou tohto rozhovoru:

N: “Maminka, ja keď budem veľká, budem placovať. Vieš, aby sme mali veľa peniažkov a mohli chodiť na výlety.”
E: “A ja budem šofélovať. Budeš sedieť vzadu a budem mať fialové auto.”
S: “A čo budem ja sama robiť, keď vy budete chodiť do roboty?”
N: “No, mošeš chodiť s nami. Mošeš mi sedieť na kolienkach a ja budem zatiaľ placovať.”
S: “A čo ty budeš Ninuška moja pracovať?
N: “No pledsa písmenká a sldiečka budem placovať.”

A tak som moje milé zistila, že veľa pracujem. Povedali mi to týmto spôsobom deti a aj keď od septembra spolu trávime oveľa viac času, nevenujem sa im na sto percent. A to musím teraz zmeniť, už nám ostáva len pár týždňov, kým pôjdu do škôlky.

Jedna z vás mi nedávno napísala a pýtala sa ma, či deti chválim. Lebo, že sa to nesmie, že je to manipulácia k tomu, aby robili čo chceme. Tvrdí Nevýchova. A nevýchova teraz strašne fičí. A my, namiesto toho, aby sme si užili každú tú chvíľu, kým sú malé, nebudeme ich chváliť za pekný obrázok, lebo nám to niekto tak nalinkoval. A pritom je to také jednoduché. Pochváľte deti, keď sa vám niečo páči. Zdrbte ich, keď druhýkrát po sebe vysypú pukance na zem a nedovoľte im ubližovať iným ľuďom a zvieratám.
Každý máme z detstva nejaké traumy, ktoré nám rodičia určite vyrobiť nechceli. Ich prekonanie nám pomáha rásť a v konečnom dôsledku nám vôbec neubližujú.

Dlho som ani nič nenapísala na blog, vlastne som si myslela, že nemám o čom. A budem viac písať o tých obyčajných chvíľach, nech mám internetový denník a pamiatku na časy, keď nám spolu bolo naozaj dobre.
A tak si robme adventné vence s deťmi, pečme s deťmi a zdobme stromčeky pre deti a nie preto, aby všetci videli, ako si to užívame. Vážne zvažujem, že tento rok budeme mať červeno-fialový stromček a advent si užijeme spoločne.

Za foto tradične ďakujem Aďke
Gumáky a fialové šaty nájdete na littlehipster.sk
Pančuchy rovnakej farby na aliceandalice.sk
Zdieľaj

8 komentárov k “O advente”

  1. Chvalim a budem. Stale a za vsetko co mam pocit ze je super a moje deti na to maju byt pysne. Chcem aby boli na seba hrdi ze su sikovni uzasni a moji. Pre nas su vianoce o radosti a moznosti byt spolu.stale.od rana do vecera. Robit spolu vsetko. Od 2r so mnou pecu kolace aj upratuju. Zdobia stromcek a prestieraju stol. Kazdym rokom toho dokazu ciac a su na to hrdi ja ich za to chvalim. A budem ???

  2. Krásny článok. Dočkala som sa. :). Odporúčam prečítať každému rodičovi. Detstvo je len jedno. A pani Saška presne a nádherné opísala Vianočný čas spolu s deťmi. Ja som si hneď vzala k srdcu z tohto článku. Je jedno ci medovníky budú krásne alebo nie ale budú robene s radosťou a láskou. Ďakujem za nádherný článok.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *