Protiklady

Je opálený ako ľudia, ktorí sa vrátili z misií, nie ako tí, čo sa vrátili z dovolenky. Keď sa nikto nepozerá, občas spraví zvláštne gesto, niečo ako tik, ale väčšie. Prežil traumy, ktoré si málo ľudí vie predstaviť. Ja viem, lebo na ľudí z prvej línie mám nos. Bola som jednou z nich a už medzi nich nepatrím. Som na druhej strane barikády niekde medzi frameworks and evaluation, slovami, ktoré terénni neznášajú. Načo evaluovať, keď môžeme zachraňovať? Načo sedieť za stolom, keď môžeme byť na operačke?

Nevie jesť s obrúskom na kolene a na recepciu do stredovekého paláca, kde hrá sláčikové kvarteto a čašníci majú biele rukavičky, si dá károvanú košeľu a rifle. Nevie small talk a predpokladám, že tá károvaná košeľa je jedným z najlepších kúskov v jeho šatníku. Vlastne ruksaku, lebo šatník nevlastní, do ruksaku sa zmestí celý jeho život.
Ľudí príliš nemá rád, aj keď je navonok vtipný. Je výstižným mementom, ako by som dopadla, keby som včas neprestala chodiť na misie.
Ja som sa adaptovala. Striedam americký úsmev za úsmevom, stolujem a plynule rozprávam o počasí, umení,  kultúre aj politike. A vlastne sa mi to páči, lebo je to celkom zmena po vymienaní plienok, grganí a prdení. Je to čisté a pokojné.
Nemá rodinu a je pravdepodobné, že ju ani nikdy mať nebude. Čas strávený na misiách ho pripravil nielen o spánok, ale aj o schopnosť socializovať sa a normálne žiť. Bez zlých snov, bez nutkaní a úzkosti. Lebo presne to sa stane, keď ste príliš dlho preč. Zrazu to začne byť váš normálny život a zistíte, že do toho civilizovaného už nepatríte.

Prejsť na druhú stranu je ľahké. Povedia ti, že to má zmysel, že je to potrebné na to, aby sme zachraňovali lepšie, kvalitnejšie, viac. Ty však vieš, že je to blbosť. Keby sa všetky peniaze, ktoré idú do byrokracie v humanitárnej pomoci naliali do tretieho sveta, žiadny tretí svet by už nebol.
A tak pozeráš na tých bielych privilegovaných mužov, ktorí rozprávajú o utečencoch, hoci nejakého videli naposledy v deväťdesiatych rokoch. Pozeráš na nich a zrazu pochopíš, prečo sa ani jeden z nich nezapísal na workshop o potrebách detí migrantov.
Je im to jedno. Potrebujú tie svoje pravidlá, rámce a legislatívu na to, aby mohli ďalej zarábať a tváriť sa, že niečo robia. Potrebujú sa cítiť dôležito a potľapkávať sa navzájom po pleciach.
Protiklady.