Cestovala som vždy rada, najmä preto, že rada pozorujem ľudí. No a čo by mohlo ponúknuť viac námetov na pozorovanie ako letiská?
To množstvo ľudí, ktoré sa premelie po letiskách, v lietadlách a na cestách, nie je len fascinujúcim divadlom, ale aj celkom slušným infekčným rizikom.
Stáva sa aj vám, že keď letíte lietadlom, ste chorí? Letiská a lietadlá sú rovnakým zdrojom mikroorganizmov ako nemocnice. V lietadle je navyše cirkulujúci vzduch, ktorý dýchame všetci. No a tak stačí, že zakašle jeden človek a chorobu máte aj vy, aj keď sedíte 40 sedadiel za ním. O tom, že filtre na klimatizáciách sa menia len veľmi zriedkavo, radšej pomlčím.
V piatok ešte nebolo isté ako poletím a či vôbec, takže keď mi prišla letenka cez Swiss air, celkom som sa potešila. Švajčiari si totiž dlhodobo držia úroveň služieb a dochvíľnosť. To znamená, že takmer nikdy nemeškajú a to je super, teda ak práve nemáte na prestup v Zurichu len 15 minút a nemusíte utekať s vyplazeným jazykom.
Rozhodla som sa, že sa budem hrať na backpackerku a budem sa prepravovať lokálnou dopravou. Teda, žiadne taxíky, pekne autobusmi, na letisko, z letiska aj do hotela. Jednak je to finančne neporovnateľné a druhak, ako by som spoznala miestnu kultúru? Treba podotknúť, že toto rozhodnutie som oľutovala v momente, keď mi už pod mostom SNP prvý backpacker stúpil na nohu a udrel ma batohom do hlavy. A potom ešte niekoľkokrát.
Na letiskách si pri cestách môžete všimnúť niekoľko typov ľudí a ak cestujete pravidelne, vyviniete si zmysel, už na prvý pohľad ich rozoznať:
Letušky, stewardi a piloti
Sú neprehliadnuteľní vďaka uniformám, ktoré ich spoľahlivo rozlišujú od zvyšku sveta a sú na to aj patrične hrdí. Nikdy nie sú stratení a vždy vedia, kde sa nachádzajú bočné východy. Experti v balení sa do minikufríkov a v rýchlej chôdzi. Aj medzi nimi je niekoľko subtypov.
Pozerajúc na chôdzu stewarda a jeho zadok sa ladne pohupujúci v uličke, zbadala som, že môj sused robí to isté. Pozrela som naňho a obaja sme sa rozosmiali:
„Gay“ hovorím.
„100% povedal sused.
Babky
Óooo, vyzerajú tak krehko. K lietadlu sa nechajú odviezť na vozíčku. Pridržiavajú sa stewarda. No nechcite ich nasrať. Jeden fľak na sedadle pred nimi a postavia do pozoru celé lietadlo. Prisámvačku tá pani vyzerala tak nevinne, keď si sadala, až som ju chcela ľutovať. O tri hodiny neskôr, po asi dvesto požiadavkách, postavila do pozoru ešte aj autobusára v Palerme a nevadilo ani to, že jej nerozumel. Prekladať musel celý autobus. Nedostaňte sa s nimi nikdy do kontaktu, lebo dopadnete ako lev Alex z Madagaskaru.
Elegáni
Vyzerajú, že cestujú celý život. Ženy aj muži. Dosť pravdepodobne to tak aj je. Nikdy na nich nevidíte nič pokrčené, nikdy ich nevidíte v mekáči, vlastne mám podozrenie, že sa zašívajú v loungoch na letiskách, preto vyzerajú tak sviežo. Áno, to sú tie panie, čo si kúpia Lancôme parfém na predraženom letisku, ktoré vôbec nie je duty free. To sú tí páni, ktorí majú oholené ešte aj chlpy v nose a vyžaruje z nich pocit úplnej čistoty a uhladenosti. Väčšinou sedia v bizniske, ale nie je to pravidlo.
Backpakeri
Sú obvykle ľudia, ktorí dajú 500 eur za letenku, ale cestou z letiska idú stopom, lebo šetria. Dostali názov podľa ruksakov, ktoré im vytŕčajú spoza chrbtov. Často spia na letiskách po zemi a vyzerajú dosť použito. Najväčšia koncentrácia týchto ľudí sa nepochybne nachádza na letoch do Ázie, shabby chic je ich štýl a občas by ste ich celých najradšej šupli do čistiarne a kaderníčke.
Neusadené rodiny
Väčšinou lietajú za príbuznými, často mamy samé s bábätkami. Ak ich uvidíte na letisku, pomôžte im, vezmite im kufor alebo podajte spadnutý cumlík. Včera na letisku v Palerme, jedna taká mama prebaľovala malé bábo na umývadle, lebo skrátka nebolo kde. A vtedy som si uvedomila, že toho máme spoločného oveľa viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Teda nie my dve, ale všetky mamy. Je úplne jedno, či si z Indie, Kene, Švajčiarska alebo USA, keď sa ti poserie dieťa, prebalíš ho rovnako a je úplne jedno, či mu na zadok napatleš sudokrém alebo bepanthen.
A tak som vystúpila v Palerme na letisku. Viete, predstavovala som si to mesto, tak ospalo, niečo ako v Krstnom Otcovi. Úzke uličky, pár mafiánov a milých domácich. Nie nie, Palermo je obrovské a živé. Letisko je od mesta pomerne ďaleko, vlaková stanica sa prerába a tak som si kúpila lístok na autobus. Autobusy z letiska sú pekné, čisté a rýchle, čomu zodpovedá aj cena. Pomocou aplikácií, googlu a tety na letisku, som sa rozhodla, že z centra si vezmem autobus do časti Mondello, ktorá sa nachádza pri mori a (ne)prekvapivo tam žiadny autobus priamo z letiska nepremáva.
Centrum Palerma je očarujúce a nepochybne veľmi drahé. Nasvietené butiky módnych domov prezrádzajú, že populácia tu nebude zrovna chudobná. O to väčšie je vaše prekvapenie, keď vás po ceste zo zastávky zasiahne prúd moču z balkóna. Obyčajný život v Palerme totiž začína presne za tými načančanými ulicami.
Do Palerma som dorazila okolo pol desiatej večer, to znamená že ľudia akurát večerali. Mesto bolo plné rodín a detí a to je asi najväčší rozdiel oproti našim mestám. Zastávku nočného autobusu do Mondella som našla po desaťminútovom hľadaní a poslušne som čakala na autobus. Za tých 20 minút som bola svedkom parkovania v Palerme, pokecala som si asi s troma bezďákmi, jedným ujom, ktorý povedal, že bus určite pôjde, lebo aj on naň čaká. Nepochopila som zatiaľ ako to tí Taliani robia, že vždy prídu na zastávku neskoro, ale vždy tak aby autobus nezmeškali? Toto umenie sa musím naučiť.
A bus aj prišiel. A bola som v ňom jediná beloška. V momente ako som nastúpila, som pochopila, prečo úplne všetky bedekre propagujú taxíky ako najlepšiu dopravu po meste. Chvíľu som sa cítila ako v Nairobi a sľubujem, že už nikdy nebudem pindať na MHD v Bratislave.
Okrem toho však musím povedať, že ma doviezla do hotela v dobrom čase a lacno. Avšak je pomerne mätúce nevedieť kedy a odkiaľ ide váš autobus, niekedy ani kam.
O ľuďoch v autobusoch vám napíšem niekedy nabudúce.
PS: foto hodím na instagram, pripojenie na net je zúfalé a hotel stojí za h…o, takže ani nemám čo fotiť.