O práci na festivaloch

Minulý víkend som strávila pracovne a pre zmenu liečením ľudí. Od piatku do nedele to bola veľmi dlhá služba a samozrejme poskytla dostatok námetov na tento článok. Ako možno viete, občas sa vyskytnem v sanitke na nejakej akcii, festivale či firemnej párty.

Začínala som v piatok na akcii, ktorá sa volá Uprising a je to vlastne reggae festival. Píšem to sem iba preto, že ak čítate tieto riadky, nie je veľká pravdepodobnosť, že by ste boli cieľovka alebo sa tam niekedy vyskytli.

Chlap, dlhé vlasy, vek okolo 30. Leží na zemi a pod ním sa pomaly tvorí mláčka krvi. Ako zdroj identifikujem nos, ktorý narazil na päsť pri pokuse zbiť ochrankára. Stojí okolo neho tlupa SBSkárov, no nikto sa neodváži sa k nemu zohnúť. Zisťujem či je pri vedomí, kontrolujem zrenice, reflexy. Pomaly sa preberá a začína byť znova agresívny. Kope okolo seba, vyhráža sa, rukami plieska do všetkých strán. Ochrankári ho privádzajú k sanitke, kde z neho zmývame krv a ostatné v túto chvíľu nemá zmysel. Ošetrenie odmieta, potáca sa preč. Cestou narazí na policajtov, ktorých potľapká po pleci a ide daľej.

Nie je prvý ani posledný sfetovaný do nemoty na takomto podujatí. Skôr je problém nájsť ľudí triezvych, alebo aspoň nie úplne na mol. Jedna taká prišla s bolesťami brucha. Po vyšetrení to vyzerá na zápal vaječníkov, podávam nospu, posielam ju domov a na druhý deň gynekológovi. Berie si tabletku a v tričku, ktoré siaha iba tesne pod prsia sa beží ďalej baviť.
„Obleč sa aspoň!“ Kričím za ňou, ale je to totálne zbytočné.

Ďalšia expertka si vyvrtla kotník tak, že jej namiesto priehlavku ostala veľká opuchnutá slonia noha. Najlepšie na tom je, že podobná vec sa jej na druhom priehlavku stala pred mesiacom. Tiež na festivale.
„To nie je fér, čo budem teraz robiť, ja chcem ísť tancovať.“
„S týmto môžeš odtancovať akurát tak na rentgen a potom domov do postele.“ Hovorím jej.
„Nemôžeš to nejako vyriešiť?“
„Jasné, len si vezmem svoju kúzelnícku paličku.“
„Debilný terén pred hajzlami.“
„Hej, terén za to môže a nie to, že si vypila 8 vodiek.“ Hovorí jej kamoš a ja sa v duchu smejem. Zaviazala som jej teda nohu, odporučila ďalšie riešenie a poslala het. O hodinu som ju našla pri hlavnom pódiu hopsať na jednej nohe. Radšej som sa tvárila, že ju nevidím.

Aby som bola úprimná, táto ma vytočila do vývrtky a ešte dlho som rozmýšľala, čo sa to deje s ľuďmi. Nikdy by som si nedovolila tykať staršiemu človeku, v situácii, keď od neho potrebujem pomôcť. A potom ten pocit, že všetko a celý svet sa bude točiť len okolo jej vyvrtnutého členku, lebo ona sa zrovna chce ísť baviť. Kde berú tú drzosť?

Okrem toho si ľudia pravidelne mýlia sanitku, ktorá je tam na záchranu životov, s ošetrovňou a mama servisom. Zrátať koľkí prišli pre Ibalgin alebo pre leukoplast na prelepenie otlakov, sa mi už ani nechce. Bežne vyberám kliešte, ošetrujem vyvrtnuté kotníky a liečim hnačku. Bonusom je, keď príde opitý 18 ročný chalan, že si chce odfotiť sanitku. Samozrejme, že mu to nedovolím, tak spustí spŕšku nadávok. Požiadavky typu: ja chcem, ja mám právo, potrebujem, sú úplne bežné. Ďakujem a prosím sa nenosí, len ja, ja, ja.

A prečo to robím? Na to sú dve odpovede. Jedna je, že ma medicína stále baví, napriek tomu, že ju už nerobím aktívne. Druhá odpoveď je, že aj vďaka tomu môžem chodiť s deťmi po výletoch.

Čo ale nikdy nepochopím, je, že čo na tých festivaloch robia matky s deťmi v nosičoch a kočíkoch. Je to totálne nebezpečné, deťom to absolútne nič nedá a považujem to za čisté sebectvo zo strany rodiča. Nie jedno dieťa som už odpadnuté kriesila na akciách ako sú dni otvorených dverí, na festivaloch to býva ešte horšie. Je samozrejme rozdiel festival ako Pohoda, ktorý sa profiluje ako rodinný a tomu prispôsobil prostredie aj vybavenie a Uprising, alebo Grape. Aj keď ja by som s deťmi nešla ani na Pohodu, radšej by som ich vzala na kupko ako na rozpálený asfalt.