Tie chvíle, keď sa niekam dostanem bez detí, mám mimoriadne rada, najmä preto, že sú pomerne vzácne. A keď už si aj niečo naplánujem, vyžaduje to obvykle intenzívnu logistiku a preto si tykýto čas vyhradzujem najmä na pracovné cesty a stretnutia. Na koncert Eda Sheerana som ale naozaj chcela ísť a tešila som sa naň už od januára. Pre mňa je každý výlet bez detí malým sviatkom. Viem, že sú mamy, ktoré to tak nemajú a svojim deťom sa venujú rady nonstop, no ja to nedokážem.
S kamarátkou sme si teda naplánovali, že pôjdeme skôr, aby sme stihli nejaké nákupy a čo to pozrieť ešte pred koncertom. Skvelé na tomto počasí bolo, že Viedeň je úplne prádzna. Nikdy som nevidela také prázdne mesto, na uliciach nebolo skoro nikoho, len pár upotených turistov.
Podnikli sme pokus o nákupy na MariehilfeStrasse, kde som samozrejme opäť zistila, že nakupovanie handier v Rakúsku sa dosť preceňuje. Ceny tie isté, tovar ten istý a bordel ten istý. A tak nám nezostávalo nič iné, len presunúť sa na moje úplne najobľúbenejšie mesto v celej Viedni, a to Naschmarkt. Moje arabské gény sa nezaprú a akonáhle ma dostanete na miesto, kde majú hummus a falafel a nakladané olivy, tak som v siedmom nebi. Pridajme k tomu aperol (ten inak na Naschmarkte stojí menej ako v priemernom bratislavskom podniku).
Ak sa inak chystáte na koncert na štadión Ernsta Happela (čo je inak slávny rakúsky futbalista, keby ste náhodou nevedeli a môžete sa tým pred frajermi vytiahnuť), zaparkujte v garáži APCOA Parkhaus Donaumarina. Píšem vám to sem preto, lebo kým som to vypátrala, stálo ma to dosť gúglenia. Cena parkovného je pri koncertoch 5e na celý večer a môžete ho zaplatiť aj dopredu a vyhnúť sa tak kilometrovému radu po koncerte.
Bola by som urobila dobre, keby som si prečítala program namiesto času na vstupenke, lebo teda by som tam nesedela od šiestej do trištvrte na deväť ako debil. Ale predskokani neboli zlí, takže to má Edko odpustené a mohla som sa aspoň poobzerať navôkol.
Ed Sheeran prišiel v červených kapsáčoch po kolená a čiernom tričku. On je taký ten typ, ktorý keby ste stretli v bratislavskom centre, tak mu dáte euro a myslíte si, že je to len ďalší Ír, čo to včera na tej rozlúčke so slobodou trošku prehnal. Nie je šoumen a je to na celom tom koncerte aj vidno. Nepotrebuje efekty, orchester ani boxerskú rukavicu, ktorá sa vysúva z pódia. Vystačí si úplne sám so svojou gitarou. No a nenudili sme sa ani minútu.
Napriek tomu, zdá sa, že niektorí sa predsa len nudili. Napríklad pán vedľa mňa, ktorý evidentne strážil svoju (cca 16-ročnú dcéru) a za celý čas ani raz nezatlieskal. Na hodinky sa pozrel asi 50krát a vôbec som nepochopila, načo tam vlastne šiel. Dúfam, že mi nikdy takto neprepne, aby som svojim deťom robila v šestnástich sprievody na koncerty. Ed naopak veľmi dobre vedel, akú majú jeho koncerty cieľovku. Vtipne poznamenal, že dva typy ľudí sa na jeho koncertoch štandardne nebavia a to najmä frajeri, ktorí by radšej sedeli doma pri Game of Thrones a potom tatkovia, ktorí rozmýšľajú aká bude premávka a či stihnú prísť v normálnom čase domov. To už som sa nezdržala smiechu a dcéra pána sediaceho veľa mňa takisto. Keď sa vypýtala na wcko, tajne som dúfala, že sa už nevráti a užije si to pod pódiom…
Naopak dievčatá, ktoré si dva rady pod nami mali neustálu potrebu zapáliť, sa evidentne bavili dobre. To, že ich smrad muselo dýchať ďalších 50 ľudí okolo, im vôbec nevadilo. Nemajú ani osemnásť, no už nevedia bez cigarety vydržať ani tri hodiny, to je prinajmenšom na zamyslenie.
Inak vedeli ste, že koncert nie je spevácka súťaž a nemusíte prekričať interpréta? Ja hej, ale dievčatá za mnou boli zjavne na konkurze do superstar a potrebovali to vyhrať. Držím im palce, aby si ich nejaký agent všimol a splnil sa im sen.
Koncert bol veľmi pekný, Edko nesklamal a zahral všetky hity. Cestou naspäť sme stáli v dlhých kolónach pre havárie na dialnici a domov som kvôli tomu prišla o druhej v noci. Dnes vyzerám ako zombie, ale stálo to za to.