O sociálnych sieťach

Na tento článok ma inšpirovalo hneď niekoľko udalostí. Prvou udalosťou sú komentáre pod fotkami dievčat, akú majú úžasnú mamu a podobne. Druhou udalosťou bolo, keď mi jedna instakamoška vraví: „počuj, ale ja som si myslela, že ty si z fakt bohatej rodiny a preto si môžeš dovoliť nepracovať a…“ Ehm.

Si uveďme teda veci na pravú mieru:

To, čo vidíte na instagrame, facebooku a ostatných sociálnych sieťach, je iba približne 10% z môjho (nášho) života. Pekná fotka, nové veci a výlety, neznamenajú automaticky, že som úžasná mama. Ja po deťoch normálne kričím. Fakt. Niekedy tak, že ma počujú určite susedia aj tri poschodia nižšie (pozdravujem). Moje deti niekedy dostanú po zadku, alebo po ruke. Niekedy za celý deň nemajú ani jedno teplé jedlo. Niekedy ich dokonca pred spaním ani neumyjem, lebo sa mi nechce. Občas (dosť často inak), svoje deti normálne ignorujem a tvárim sa že neexistujú. Alebo, že nie sú moje. Tie vysmiate deti z fotky inak normálne vedia plakať. Aj hádzať sa o zem. Niekedy vám to možno odfotím, alebo natočím. Niekedy odvrávajú, nechcú upratovať hračky a jesť. Hlavne Nina, tá keby mohla byť na práne, tak pokojne aj týždeň. Alebo na zmrzline.

A niekedy len silou vôle sadám večer k počítaču a pracujem. Teraz nemyslím blog, aj keď bola by som najšťastnejšia na svete, keby mi blog niekedy v budúcnosti mohol vykryť istú časť príjmu. Nie je to tak, že by som na blogu zarábala. Vlastne blog je môj koníček a stojí ma dosť peňazí. Doména, naprogramovanie stránky, správa sociálnych sietí, výbava na fotenie, najatie fotografa, to všetko nie je zadarmo. Alebo aspoň, ak to chcete robiť poriadne, nedá sa to robiť lacno. Lebo to vidno. Okrem blogu normálne pracujem, akurát moja aktuálna práca sa zmestí do počítača, takže mám tú neuveriteľnú slobodu, že môžem pracovať kedykoľvek a kdekoľvek. A je to teda najčastejšie v noci, keď dievčatá spia. Dva dni v týždni chodím aj do kancelárie, preto, aby som nemusela robiť každý večer. To už bolo pomaly na mašlu, nemať ani jeden večer na dobrú knihu či film. Inak som sa ani dva roky poriadne nevyspala, takže to aj prispelo k mojej čiastočnej demencii, vďaka ktorej si nie som zrovna istá, či ešte niekedy budem môcť robiť serióznu medicínu.

Moje deti občas dostanú nejakú kozmetiku alebo oblečenie, či hračky, ale vonkoncom to nie je zadarmo. Totiž, dnes vám nikto nič zadarmo nedá. Odpropagovať niečo na instagrame alebo na blogu tak, aby ste ma s tým neposlali do teplých krajov, dá dosť práce. A nie, že by som si ponuky na spolupráce nevážila, ale nesmie ich byť veľa, lebo potom to nevyznieva práve úprimne. No a ešte jedna úprimá pravda o „spoluprácach“ na instagrame alebo blogu. Všetci mi teda ponúkajú detské veci, kozmetiku, hračky, ale kde sú predajcovia alkoholu a kávy??? Čo my matky sme horšie?

No a vlastne v poslednej dobe píšem celkom málo, ako ste asi všimli. Neviem byť vtipná na počkanie a niekedy vôbec nemám inšpiráciu. Neviem písať keď som unavená. A neviem ani písať len tak, o ničom. Tak mi pokojne dajte vedieť, čo by ste si tu rady našli a prečítali. Či viac príbehov, alebo z nášho života, zdravotné články alebo čokoľvek, čo vám tu chýba. Tiež znesiem aj trocha kritiky. Ale iba trocha, hej?

Ja by som si ale rada prečítala niečo o vás. Podľa štatistík, ste ženy od 25 do 40 rokov, väčšinou mamy, čítate ma najmä od deviatej večer (keď uložíte deti). Najčítanejší je inak článok O zázračnom prsníku, čo som teda celkom prekvapená. Aspoň vidíte, čo všetko sa o vás dozviem z jednej vašej návštevy na blogu alebo instagrame. Teší ma každý komentár a každá správa od vás, každé jedno zdieľanie a lajk. Vždy sa snažím každej z vás odpísať a väčšinou zistím, že ste úplne normálne. A to som si nikdy nevedela predstaviť, že kto normálny by tieto moje výplody čítal…

Mňa už asi všetky poznáte. Ale pre tie, ktoré nie:

Poznáte tie matky, ktorých hlas pri rozhovore s deťmi prechádza do fistulového šušlania? Tak to nie som ja. Poznáte tie matky, ktoré po fejsbúkoch vypisujú ako milujú svoje deti a ako v nich vidia zmysel života a nevedeli, čo je láska, kým si ju neporodili? EE, tiež nie ja. Poznáte tie matky, ktoré neúmerne veľa pijú, neúmerne málo spia a majú vrtuľu v riti? Jop, to som ja. Teší ma.

Zdieľaj

10 komentárov k “O sociálnych sieťach”

  1. Vďaka Saši za tento článok a vôbec za všetky, po ktorých sa cítim ako normálny človek 🙂 Vďaka za kus zdravého rozumu aj pri výchove detí, prídem sem vždy ako na terapiu, keď ma už ubíjajú koníky a ostatné divné zoskupenia ľudí. Tiež by som si niekedy najradšej poriadne vypila :D, ale život ma potrestal celodennou migrénou, ak si náhodou zmyslím dať viac ako pohár čohokoľvek. Si pre mňa už dlhé roky inšpiráciou, ďakujem, že stále píšeš a dúfam, že ešte toho veľa napíšeš.

  2. Saška, ufff, o fungovaní instagramu, YT, FB som si čo to v poslednej dobe prečítala, videla… Verím ti, že je s tým veľa práce a máš môj obdiv.
    A stotožňujem sa s tebou ako mamou, mám rada svojich drobcov, ale milujem keď si od nich môžem na 2-3 hodinky oddýchnuť.
    Mám rada články, instastorys o knihách pre deti, ale aj pre dospelých a odporúčania na dobré filmy, tých nikdy nie je dosť ;).

    1. Ďakujem veľmi pekne! Vidíš, strašne dlho som už nedávala žiadne knižky ani hračky pre deti, musím to napraviť. Som rada, že si mi to pripomenula.

  3. Ahoj , fakt vďaka za všetky tvoje články ….. som v kategórii co číta po 22:00 ? a hlavne preto ze ma to podlhom dni s deťmi “ dobíja “ …. a aj preto , ze mam dvojičky a tak hľadám trochu aj útechu …. ( vďaka , ze občas kričíš na baby ?…..)
    Vlastne vďaka ze píšeš !!! Aby sme si my ostatne matky mohli pri pohári vínka večer prečítať ?

  4. Dakujem.Uzastny pocit vediet, ze moja rodina a moj zivot nie je „ojedinely pripad“, vratane tej demencie akurat bez blogu a o jedno dieta viac.

  5. Dneska som ta objavila v starom cisle Evity. Tak som si ta vyguglila,v posteli vedla dcery pocas obednajsieho spanku som prehltla dost vela tvojich blogov. A uplne sa zrelaxovala. Dakujem ti za to.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *