Budú Ti hovoriť, že nič iné pre vás nebude dôležité. Že sa vo vašom živote všetko zmení. Že po narodení dieťaťa už nikdy nebudeš ako predtým.
Nie je to tak, nemusí byť. Tieto riadky píšem na prašnej ceste v Albánsku, ponáhľajúc sa na letisko. Vraveli mi, že materstvom končí cestovanie, kariéra, že sa mi zmenia priority. Mali pravdu, ale len čiastočne.
Priority sa zmenili, kompromisov som spravila milión a deti pokladám za veľmi dôležitú a príjemnú súčasť svojho života (teda ak práve neutieram ich hovienka alebo grcky). No deti nikdy neboli a nebudú mojim jediným životom, napriek tomu, že sa nám to spoločnosť snaží nanútiť na každom kroku. Dieťa predsa má byť 24hodín s matkou, nosiť sa, spať s ňou, ako keby sa pupočná šnúra pôrodom vôbec nestratila. Ak to nerobíš, si horšia matka. Pozerajú sa na teba s opovrhnutím, niekedy budú dokonca aj ľutovať tvoje dieťa. Ale vieš čo? Nie si divná, ak ti takýto typ rodičovstva nevyhovuje. Nie si divná, ak pri pohľade na spiace dieťa neplačeš dojatím, ale skôr šťastím, že máš konečne pokoj. Nie si divná, ak stále chceš kariéru, neprestala si pracovať a tvoje dieťa strážia aj cudzí ľudia. Alebo možno si divná, ale je nás viac.
Chcela by som ti povedať, že som bola na 5 dní bez detí. Na pracovnej ceste, ale každý deň som bola v saune a na masáži. A nejde ani tak o to, či si to zaslúžim za to, že popri nich vstávam niekoľkokrát v noci už rok a pol, ale skôr o to, že to tak chcem. A chcela som ti povedať, že ak túžiš po dni alebo dvoch bez detí, je to v poriadku a nemusíš cítiť vinu. Neznamená to totiž, že svoje dieťa máš menej rada ako iné. Znamená to len to, že seba máš rada rovnako a chýbaš si.
Rozhodla som sa, že deti nebudú jediný zmysel môjho života, pretože ony raz z domu odídu. A potom čo? Rozhodla som sa, že aj s deťmi si dokončím doktorát, že budem pracovať na sebe a našej budúcnosti. Verím tomu, že vzdelanie je jediná vec, ktorú mi nikto nikdy nebude môcť vziať. Verím tomu, že skúsenosti, ktoré získam, raz poslúžia tomu, že sa moje deti budú mať lepšie ako ja v detstve. A tak milá moja, vezmi knihu a čítaj (prosím ťa ale učebnicu som myslela, odlož ten brak), niečo napíš, choď na workshopy, kongresy, nauč sa nejaký jazyk a investuj do vzťahov v profesionálnom živote. Materská netrvá večne a čo bude po nej, závisí len a len na tebe.