O ženách, ktoré nás inšpirujú

Stretla som ju v lidli pri pokladni. Vymenili sme si krátky pohľad, šla som vykladať veci z košíka.

“Prepáčte, môžem sa vás opýtať? Nie ste vy náhodou Saša?”

Hneď ako som sa na ňu pozrela druhýkrát, vedela som kto je, veľmi presne. Zvláštne, ako niektorí ľudia ovplyvnia váš život bez toho, aby o tom vôbec vedeli. Ani ona nevie. Poznáte takých učiteľov. Organizujú výlety, akcie, krúžky, olympiády, stretnutia a súťaže. Vo svojom voľnom čase a často úplne nezištne. Menia život deťom a dávajú im nový rozmer. A nevedia o tom. A ona bola presne taká, i keď nebola moja učiteľka.

Keď som bola mladá (akože stále som, ale mala som 18 rokov), bola som dosť ambiciózna. Už len to, že som zo zdravotníckej školy chcela ísť na medicínu, bolo v škole úplne výnimočné. A tu sa musím zastaviť a podotknúť, že každý jeden z mojich učiteľov ma neuveriteľným spôsobom podporovali. Či to bola matikárka, ktorá mi nedávala príliš zlé známky aby mi nepokazila priemer, aj keď dobre vedela, že som dutá ako bambus. Alebo najdrahšia učiteľka biológie, vďaka ktorej som spravila prijímačky a ktorá jediným pohľadom dokázala usadiť triedu 16-ročných pubertiačok. Mali sme úžasnú slovenčinárku, ktorá o francúzskych básnikoch vedela rozprávať celé hodiny. Informatikára, ktorý ostával dlho do večera, lebo ho to skrátka bavilo. A riaditeľku, ktorá nad tým všetkým držala pevnú ochrannú ruku.

O nich som však dnes nechcela písať vôbec, aj keď vďaka nim som sa dostala na súťaž, ktorá simulovala zasadnutia Európskeho Parlamentu. Dnes sa mi to zdá ako najväčšia blbosť a vlastne ani neviem prečo som tam vôbec šla, pravdepodobne som chcela vypadnúť zo školy, alebo z domu.

Pravdou však je, že to bola skvelá skúsenosť a ja som vďaka nej spoznala ľudí, ktorí sú ešte aj dnes moji najlepší priatelia. Keby mi to nedalo nič iné, iba ich, bolo by to viac ako dosť. Okrem toho to bolo aj poučné. Zistila som, že mám trému rozprávať pred publikom. Zistila som, že moje komunikačné zručnosti sú ďaleko za schopnosťami chalanov, ktorí sa pripravovali v debatných kluboch a väčšina plánovala študovať právo alebo politológiu. Zistila som, že mám čo doháňať v svetovom dianí a všeobecnom prehľade.

Túto skúsenosť by som nikdy neabsolvovala, keby nebolo žien ako ona. Takých, čo ich to v metodických centrách bavilo. Takých, čo do svojho povolania dávali kus svojho osobného života.

Je ich veľa. Dnes som votrelcovi s predátorom kúpila krásnu knižku o inšpiratívnych ženách, ktoré zmenili svet. Musím však asi zároveň zostaviť aj svoju vlastnú knihu o ženách, ktoré zmenili ten môj. Preto tento článok pokojne môžete brať ako poctu jednej z nich.

 

 

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *