Po chodbe sa rozlieha strašný vreskot, niekoho určite zabíjajú. Neveriacky pozerám na hodiny, je presne 5:30 a to znamená, že deti už vstávajú. Vyhrabem sa z postele, umyjem zuby a vydám sa za tými čudesnými zvukmi, ktoré občas pripomínajú paviánov a občas pišťanie mačky, zaseknutej vo dverách. Pôvod tohto ranného budíčka som našla v jedálni, v ktorej sa zrazu rozhostilo také ticho, že by bolo počuť aj špendlík padnúť: „In the name of the father…“ znie sa zborovo jedálňou a potom sa raňajkuje.
Víkend som strávila v detskom domove. Ja (a tí, ktorí ma poznajú neuveria) som sa dobrovoľne nechala zavrieť medzi 40 vreštiacich, uplakaných a zasoplených deciek. A krajší víkend som už dávno nezažila. Už krátko po príchode sa na mňa zavesilo pár detí a otázky nemali konca kraja: „Odkiaľ si? Prečo máš také iné vlasy? Ty tu s nami budeš bývať? Ako sa voláš?“ Novú osobu samozrejme treba pochytať (hlavne vlasy, lebo tie sú úplne iné), ovoňať, preskúmať a vyspovedať. A nepohnúť sa od nej. Veď čo keby náhodou utiekla? Všetko má svoje jasné pravidlá. Dojesť, umyť riady, starší pomôžu mladším, obliekanie, vychádzky, pranie vecí. Ovešané deťmi sme dnes šli do kostola, do parku, skrátka všade. Štyria belosi obvešaní deťmi od troch do dvanástich rokov. Každé má svoj príbeh. Poväčšine týrané, bité, znásilnené, niektoré nakazené HIV. To aké to na nich zanechalo stopy si nechcem ani predstaviť. Niektoré sú také mladé, že to ani pochopiť nemôžu. Niektoré to zasa poznačilo natoľko, že z nich vydolovať nejakú emóciu okrem agresie je takmer nemožné. Hlboko obdivujem všetkých, ktorí majú silu vstávať o pol šiestej aby im spravili raňajky. Ktorí sú s týmito deťmi dennodenne a ukazujú im, že rodina má mnoho podôb a že mať 39 „súrodencov“ sa dá zvládnuť. Ja by som to robiť nemohla. Polovicu času sa mi hnali slzy do očí, z nespravodlivosti a zúrivosti. Tú druhú polovicu som sa však bavila ako dávno nie. Napriek tomu všetkému, čím museli prejsť, sa smejú a to celkom radi a dobrovoľne. A smiech je nákazlivý. Sú projekty, ktoré napĺňajú človeka vierou, že všetko sa dá a že ešte existuje na svete dobro. Tento je tiež taký.