Máme jeden rôčik

Prisahám, že ak ešte raz uvidím popisok k fotke dieťaťa v zmysle:

„Najväčšie šťastie nášho života“ prípadne: „Nevedela som, čo je láska, kým si neprišiel“ tak sa asi dogrcám. Občas si inak predstavujem, že aj v 18tich rokoch s trojkou zo správania za fajčenie trávy na školskom dvore, dá nejaká matka foto s podobným popisom. Pokračovať v čítaní „Máme jeden rôčik“

Kto som?

Som žena, lekárka, dcéra, sestra, kamoška a mama.

S pozíciou mamy som tiež nadobudla vedľajšie úlohy ako: kuchárka, čašníčka, upratovačka, taxikárka, zabávačka, psychologička, speváčka a aj tanečnica keď treba.

Okrem týchto všetkých funkcií sa snažím na materskej s dvojičkami nezblázniť a preto píšem. Píšem si pre radosť a pre spomienku na jednotlivé obdobia svojho života.

Deti som pomenovala Votrelec a Predátor. Prišlo mi totiž veľmi zvláštne, že sa vo mne niečo hýbe a na tento pocit som si nikdy nezvykla. Nakoniec som zistila, že toto pomenovanie som nemohla vymyslieť lepšie. Vlastne rozmýšľam aj nad tým, či sa ešte dajú deti premenovať. Eliška Votrelec Mamová, by podľa mňa znelo fakt dobre.

Okrem toho neuznávam žiadne extrémy. Na tomto blogu nenájdete Zero waste, Nosenie, Dojčenie do 10 rokov, Lowcarb-paleo-glutenfree-vegan jedlá a ani žiadny momentálny veľký hit v životnom štýle. Jo a nemám ani škandinávske bývanie. Zatiaľ.

Zato mám (a môžu za to aj moje deti) chuť objavovať nové veci, miesta, zážitky a príbehy. Tak verím, že sa vám tu bude páčiť 😉

Sedím na terase 5* hotela, v diaľke znejú rytmy z hotelových rezortov, je to niečo medzi talianskym a arabským kvílením (lepší výraz som nenašla). Čítam knihu! Po roku a deviatich mesiacoch, prvýkrát čítam niečo, čo nie je ani časopis, ani učebnica. I keď, mala by som si pripraviť prednášku a troška aj angličtinu zopakovať, aby som nebola za úplneho debila, ako naposledy na konferencii v Slovinsku. To som bola o tri roky mladšia a dostala som takú trému, že moja prednáška o infekciách u utečencov netrvala ani 5 minút, tak rýchlo som ju prečítala. Pokračovať v čítaní „“

Hry

V noci som sa začala hrávať novú hru: „Prebaľ dieťa bez toho aby sa zobudilo.“ Mám už celkom pekné úspechy, 9:1, že sa nepreberú.
Cez deň sa hrávam iné hry, napríklad: „Kto dlhšie vydrží?“ (dieťa plakať, alebo ja ignorovať ten dotieravý zvuk?) Toto je skôr vytrvalostný šport a vôbec v ňom nie som dobrá. Väčšinou vyhrajú moje deti.
Mám rada aj hru: „Poďme sestre vypichnúť oko.“ Tu som však zväčša iba rozhodkyňa, že ktorá vyhrala.
Hry: „Ktorá sa viac zakydá od jedla“ alebo „Uchmatnem nožík zo stola kým sa mama nepozerá“ sa mi až tak nepáčia. Ani: „Mami ja to nechcem, na spapaj“.18Aké hry sa s deťmi hrávate vy?