Máme za sebou prvé rodičká, postupne ladíme rozvrhy s krúžkami, úloha, na ktorú by sa hodil nejednej z nás časovrat ako Hermione. Odchádzajú nám z účtov peniaze na budúcnosť našich detí, ktoré investujeme vo viere, že budú mať lepšie detstvo ako my to naše. Začala sa každoročná naháňačka a zladiť všetky krúžky, prácu, školu, úlohy, nákupy a nebodaj ešte aj čas pre seba je úloha hodná logistického centra, za aké by sa nehanbila ani väčšia kuriérska spoločnosť.
A predsa je to vždy na nás matkách. Je to čiastočne aj naša vina, že si na seba toľko nakladáme. Nie som iná, dnes som vykrajovala zo sliviek hviezdičky na desiatu a v duchu si hovorím „WTF?!“ Viem, že zajtra ich to poteší, ale rovnako viem, že nabudúce dostanú normálnu slivku s kôstkou.
Chcela by som vám preto povedať jednu zásadnú vec. Vaše dieťa nemusí mať 5 krúžkov a vyplnenú každú minútu dňa, naozaj. Stačí jeden, maximálne dva. Veľa sa ma pýtate, že čo teraz bude robiť Ninka, keď už nechodí na gymnastiku. A odpoveďou je, že nič. Bude chodiť na výtvarnú ako doteraz a možno si bude chcieť ísť niekedy zaplávať, ale rozhodne nemusí robiť nič. Môže sa napríklad aj hrať, pliesť náramky, ísť na ihrisko, alebo si čítať knihy. A ja sa budem popri nej učiť. Ninka celkovo potrebuje veľa voľného času, kreatívne sa vyžiť a veľká fyzická a psychická záťaž jej nerobí vôbec dobre. A ja ju obdivujem, že to v ôsmich rokoch vie verbalizovať a nenechá sa vmanipulovať do vecí, ktoré nechce. Mohli by sme sa aj my dospelí od nej učiť.
Druhá moja dcéra o tento luxus slobody a voľného času prišla, keď si vybrala gymnastiku ako svoj životný cieľ. A hoci som na ňu pyšná, pretože toľko vôle som rozhodne ja nikdy nemala, zároveň viem, že prichádza o kus detstva. Pravidelne zmešká všetky oslavy kamarátok, prespávačky, víkendové programy aj iné krúžky. Nemá čas čítať, hrať sa a úlohy robí veľmi povrchne. Má časový manažment vrcholovej manažérky v banke a disciplínu vojaka. Jedáva v aute, úlohy robí v škole a naposledy sme sa tak naozaj rozprávali cez víkend. Minulý. Viem, že by si to nikdy nevybrala nijako inak a preto ju zatiaľ nechávam, nech si robí, čo naozaj chce. Ale to neznamená, že je to zdravé, alebo správne.
Akurát nedávno mala ku mne v aute preslov: „Vieš mami, mňa nezaujímajú iné veci. Chcem len ísť do školy, urobiť úlohy a potom do telocvične a večer si nachystať veci na ďalší deň. To sú moje 4 priority a tie chcem robiť naozaj dobre.“ To dieťa má osem rokov, ale v hlave zrovnané. Krízy boli, sú aj budú, vyčerpanie najmä pred koncom sezóny je badateľné a bude horšie. Ale vôbec nepochybujem o tom, že to zvládne. Ak niekto, tak ona.
Otázkou však je: ktorý život by ste chceli pre svoje dieťa?
Ja som si teda rozhodne nepredstavovala, že moje deti budú niekedy športovať navážno. Pohyb považujem za dôležitý, ale 17 hodín týždenne je skoro polovičný úväzok v práci. Keď si k tomu primyslím stav gymnastiky na Slovensku a ako tu nič nefunguje, od súťaží, po neustále nezmyselné zmeny v pravidlách, až po to, že sa ako rodičia skladáme na koberce a vybavenie telocviční, neviem úplne, či to má zmysel. V každom prípade ako mama športujúceho dieťaťa môžem len dúfať v zázraky a rozhodne sa nespoliehať na podporu športu zo strany tohto štátu. Lebo dvadsaťmiliónové olympijské centrum slovenský šport isto nespasí. Rozhodne by som to v tejto miere nepodporovala, keby som nevidela absolútny zápal a odhodlanosť zo strany dieťaťa.
Moja najväčšia rodičovská výzva je neporovnávať deti a nevytvárať medzi nimi súťaživosť. Ukazovať im, že diverzita, rôzne záujmy, talenty a povahy sú super. Že je lepšie sa dopĺňať, podporovať a pomáhať si. S jedným dieťaťom trávim nepomerne viac času, lebo to potrebuje a nie je pripravená sama čeliť svetu. Druhá ma potrebuje len príležitostne a niekedy si musím v hlave pripomenúť. že je stále ešte dieťa.
Do prázdnin je však ešte veľmi ďaleko a nám nezostáva nič iné, len sa denne meniť na taxikárky, učiteľky, psychologičky, kuchárky, logistické centrum a mnoho ďalšieho. Chcela by som na záver tohto miniblogu vyjadriť obdiv vám všetkým, ktoré to dávate každý deň bez časovratov a iných skratiek, podporujete svoje deti a staráte sa o ne s láskou. Nie je to samozrejmosť. Nezabúdajte však na to, že to netreba hrotiť. Robíte dosť aj bez piatich krúžkov, trojchodového menu a upratanej domácnosti.
Nezabúdajte v tom celom na seba.
