Tak už to musím napísať, lebo ma určite porazí ak sa ma ešte niekto spýta či kojím. Minule, sedím si tak v parku s kočíkom a zastaví sa pri nás pani, tak okolo 60ky mohla mať. Že baby sú krásne a hneď prvá otázka, že či kojím. Ja že nie a ani sa mi to nechcelo ďalej rozvádzať, lebo načo by som sa cudziemu človeku spovedala. No a pani ma doslova sprdla, že nerobím pre svoje deti to najlepšie a išla mi nanútiť číslo na laktačnú poradkyňu. Slušne som odmietla, na čo sa ona normálne urazila a odišla. Ok, vravím si, okrem toho, že je to maximálne drzé starať sa do ľudí, ktorých vôbec nepoznáte, práve preto, že ju nepoznám, môže mi to byť jedno. Ale nepríjemný pocit ostal… Pokračovať v čítaní „Terorizmus“