Hry

V noci som sa začala hrávať novú hru: „Prebaľ dieťa bez toho aby sa zobudilo.“ Mám už celkom pekné úspechy, 9:1, že sa nepreberú.
Cez deň sa hrávam iné hry, napríklad: „Kto dlhšie vydrží?“ (dieťa plakať, alebo ja ignorovať ten dotieravý zvuk?) Toto je skôr vytrvalostný šport a vôbec v ňom nie som dobrá. Väčšinou vyhrajú moje deti.
Mám rada aj hru: „Poďme sestre vypichnúť oko.“ Tu som však zväčša iba rozhodkyňa, že ktorá vyhrala.
Hry: „Ktorá sa viac zakydá od jedla“ alebo „Uchmatnem nožík zo stola kým sa mama nepozerá“ sa mi až tak nepáčia. Ani: „Mami ja to nechcem, na spapaj“.18Aké hry sa s deťmi hrávate vy?

Príprava na materstvo

Tieto časy mi tak veľmi chýbajú. Časy, keď som sa na operačke skláňala a mala pocit, že som užitočná, že naozaj niekomu pomáham.
Inak materstvo a chirurgia majú veľa spoločné. Teraz sa skláňam nad dvoma malými ľuďmi a chrbát ma bolí rovnako. Tiež sú odo mňa závislé a mám v rukách ich život a zdravie. Zvláštne, ale ten pocit zodpovednosti je skoro úplne rovnaký. Spoločné s chirurgiou to má aj rôzne pachy a iné príjemnosti, napríklad hrabanie sa v ľudských výlučkoch všetkých druhov. Viete, že v ľudských črevách to smrdí úplne rovnako, ako keď sa vykaká bábo? Nie je to úplne prekvapivé, ale bola to dobrá príprava na materstvo. Je úplne jedno či vás ovracia pacient, alebo vaše vlastné dieťa, k obom treba byť mimoriadne zhovievavý.

Preto milé mamy, nebojte sa, zvládli by ste aj chirurgiu robiť, máte na to cvik a nervy!

Terorizmus

Tak už to musím napísať, lebo ma určite porazí ak sa ma ešte niekto spýta či kojím. Minule, sedím si tak v parku s kočíkom a zastaví sa pri nás pani, tak okolo 60ky mohla mať. Že baby sú krásne a hneď prvá otázka, že či kojím. Ja že nie a ani sa mi to nechcelo ďalej rozvádzať, lebo načo by som sa cudziemu človeku spovedala. No a pani ma doslova sprdla, že nerobím pre svoje deti to najlepšie a išla mi nanútiť číslo na laktačnú poradkyňu. Slušne som odmietla, na čo sa ona normálne urazila a odišla. Ok, vravím si, okrem toho, že je to maximálne drzé starať sa do ľudí, ktorých vôbec nepoznáte, práve preto, že ju nepoznám, môže mi to byť jedno. Ale nepríjemný pocit ostal… Pokračovať v čítaní „Terorizmus“

Sudánska pôrodnica

Takto nejako vyzerá sudánska pôrodnica. Prvýkrát keď som to videla, skoro som sa na päte otočila a zdrhla, no postupom času si človek zvykne asi na všetko. Dávam si to sem ako pripomienku, že môžem rodiť v čistej a vybavenej pôrodnici. Na svete denne zomrie 830 žien v dôsledku pôrodu a tehotenstva, pretože sa nedovolajú pomoci. Rada som prispela svojou troškou, aby to tak nebolo…

Tretí trimester

Tak sa ma občas pýtate, že ako sa mám. Mám sa niečo medzi vorvaňom a rozzúrenou šelmou a napisala som si k tomu zopar poznamok:

1. Ležanie, sedenie a chodenie je problém. Pretočiť sa z boku na bok vyžaduje značné logistické úsilie a pripomína to vorvaňa na suchu (nechcete to vidieť, verte mi).
2. Nespím. Dievčatá totiž obvykle začínajú balkánsky bašavel okolo jednej v noci a od tretej mi tŕpnu ruky, takže noc v keli. Za to cez deň by som spala stále. Pevne dúfam, že im to nezostane po narodení. Pokračovať v čítaní „Tretí trimester“

Samko

Dnes som šla na poštu pre úradné papiere. Ako vždy slúchadlá v ušiach a babule v bruchu si veselo kopkajú, slniečko po dlhej dobe konečne vykuklo a ja som bola šťastná ako už dávno nie. Na pošte som si všimla mamičku s invalidným vozíkom, v ktorom sedel asi dvadsaťročný chlapec, boli pri vedľajšom okienku, keď sa ho mama spýtala, či zvládne si vybrať svoju poštu sám, že ona by si zatiaľ vedľa svoje veci poriešila. Chlapec hrdo vraví: „Jasné mami, choď.“ A bolo na ňom vidno, že to naozaj chce skúsiť a potešiť mamu, že je samostatný mladý muž. Pokračovať v čítaní „Samko“