Moje dieťa má obdobie „maminka, pamätáš si?„
„Maminka, pamätáš si, ako som stúpila do hovienka?“ (áno, ešte teraz ma napína pri tej spomienke).
„Maminka, pamätáš si, ako si Eliška vysypala celú soľ do polievky?“ (ehm, áno, ako by som mohla zabudnúť)
„Maminka, pamätáš si, ako sme….“
No a takto si my cestujeme v aute a ak nespia, musím sa tváriť, že si všetko pamätám. Naposledy sme sa vybrali do Bojníc a bol to najlepší výlet, aký sme spolu zažili.
Kategória: Zápisník mamy
Trenčín
Že prečo Trenčín? Lebo sme nikdy poriadne nevideli mesto. Lebo v ňom býva toľko skvelých ľudí, že to nevieme ani spočítať. No a najmä preto, že aj keď občas pindám na cestovanie s deťmi, sedieť doma je skrátka nuda. Keďže cesta trvá z Bratislavy len niečo vyše hodinky, neočakávala som nejaké komplikácie, vyrazili sme niekedy okolo obedného spánku. Hej, toho, ktorý moje deti už vyše pol roka veselo bojkotujú.
Presne ako predpokladáte, ovešaná taškami vychádzam z domu s dvoma deťmi našponovanými na prasknutie od zvedavosti a vzrušenia. V tom si to však Ninka zrejme rozmyslela, lebo vyšla von a vraví: „Mami, peče ako hovado.“
Neviem síce odkiaľ má tento výraz, no mala pravdu. KONEČNE. Lebo neviem ako vám, no mne tá zima už poriadne liezla na nervy.
Jarné must haves v šatníku DoubleTrouble
Toto je len taká malá módna vsuvka, lebo sa nám tu nahromadilo zasa niekoľko nových vecí, ktoré by som vám rada ukázala a na sociálnych médiách na to nie je toľko priestoru. Vybrala som veci, ktoré sa mi páčia, dievčatá ich rady nosia a som pri nich spokojná aj s kvalitou. Tento článok je v podstate reklamný, lebo je o produktoch, no tu mám istotu, že s tým nikoho neotravujem, na blog mi chodíte len tie, ktoré to naozaj zaujíma. Momentálne nemám úplne kapacitu písať o vážnych veciach, ale snáď mi raz za čas odpustíte aj tieto fotočlánky.
Pokračovať v čítaní „Jarné must haves v šatníku DoubleTrouble“Na výlete v Maďarsku
Správne by to malo byť v Maďaďarsku, ako to volajú moje deti, pre ktoré je totálny problém pochopiť nejaké hranice štátov. V ich troch rokoch nikdy nezažili pasovú kontrolu, vybavovanie víz a celkovo, cestovanie berú ako samozrejmosť. Tentokrát sme sa teda vybrali do dedinky Noszvaj, ktorá sa nachádza pri meste Jáger a tento pobyt našla moja kamoška na Zľavomate. Deti sa veľmi tešili, najmä preto, že sme išli s kamošom Huginom a vydierala som ich tým dobré dva týždne.
Puberta
Taká puberta môže prísť u detí nečakane rýchlo. Niekedy aj v troch rokoch. Dennodenne mi píšete, aké mám zlaté a krásne deti, no občas vás moje milé spolumamy musím troška vyviesť z omylu. Dnes keby mi niekto napísal, aké sú zlaté, tak by som len prevrátila očami a poslala ich prvou triedou.
Pokračovať v čítaní „Puberta“Tipy na jarný program s deťmi
Toto je nová rubrika a z času na čas som sa rozhodla, že vám dám tip na to, čo sa dá s deťmi aj bez detí zažiť a vidieť v Bratislave a okolí. Niektoré tipy sú aj skôr pre dospelých, ale nehanbite sa deti vziať napríklad do galérie, niekedy sa to proste musia naučiť. Jarný program s deťmi môže byť ešte upršaný a preto obsahuje aj aktivity, ktoré sa dajú absolvovať v škaredom počasí. Možno však aj vy rozmýšľate, kam s deťmi, keď je už konečne pekne. Vybavila som to za vás, je už len na vás, kam za kultúrou sa s deťmi vyberiete.
Dnes (plus recenzia na Little Dutch odrážadlo)
Bol to dlhý deň. Neviem ako vás, ale mňa najviac vyčerpávajú všetky tie detaily, ktoré podvedome musím riešiť každý deň. Napríklad, ktoré pyžamo mala Eliška a ktoré Ninka, biele, alebo ružové? Čo všetko musím zbaliť von, vrátane omaľovániek, farbičiek, jedla, pitia, vreckoviek, foťáku, vlhčených utierok (sláva im a večná spása) a okrem toho samozrejme všetky tie dôležité hračky, náramky, gumičky, sponky, kvetinky a kamienky.
Šťastie
Mám dve blonďaté biele deti. Tieto deti majú vďaka tomu, kde a ako sa narodili, oveľa lepší štart do života, ako mnohé iné Môže sa vám to zdať banálne, že by farba pleti, alebo pôvod určovali váš osud, ale iba preto, že ste sa narodili bieli a ničím ste sa o to nemuseli pričiniť. Tak, ako sa o to nepričinili ani deti v rómskych osadách, utečeneckých táboroch, alebo afrických slumoch.
Predstavte si napríklad, že ste sa narodili ako rómske dievča v osade. Viete, v dome (ak máte to šťastie a nie je to len plechová chatka) nemáte kanalizáciu, splachovací záchod, kúrenie minimálne, súkromie žiadne, často ani elektrina. Zabudnite na vyváženú stravu, vitamíny, lekárske prehliadky, zubára, rozvoj, hračky, stimulujúce prostredie a výchovu. No a teraz keď ste si to predstavili, skúste porozmýšľať, aké máte šance do budúcnosti? Ak sa svojej budúcnosti dožijete (rómske deti v osadách majú dvakrát vyššiu dojčeneckú úmrtnosť ako nerómske deti), máte aj oveľa vyššie riziko žltačky, tuberkulózy, telesnej a mentálnej retardácie, salmonelózy, parazitov a iných infekčných ochorení. No ak máte šťastie a toto všetko vás minie, narazíte na to, že ste v porovnaní so svojimi nerómskymi spolužiakmi pozadu. Nikto vás totiž nenaučil stolovať, kresliť, farby, chýba vám slovná zásoba a často základné zručnosti. Ak by sa vám aj podarilo toto všetko nejako prekonať, na väčšine škôl vás čaká diskriminácia, šikana zo strany spolužiakov, dvojitý meter a celkom veľká sociálna priepasť medzi vami a vašimi spolužiakmi.
Pokračovať v čítaní „Šťastie“3:30
Presne toľko je, keď zaklapávam počítač a modlím sa, aby raptory potiahli dlhšie ako do siedmej. Tento týždeň je neskutočný, snáď ani jeden deň sa mi nepodarilo naspať viac ako 5 hodín. Nepotiahli. Dali to presne do 6:30.
A predsa musím tento článok ešte napísať, lebo by som ho zabudla a to by bola škoda. Dievčatá sú tento týždeň odporné. Myslela by som si, že je to mnou, mojím stresom a časovou tiesňou, ale nie je. Musí sa to proste všetko stať naraz. Eliška sa rozhodla, že tento týždeň dostáva málo lásky a pozornosti, takže sabotuje všetko od obliekania sa až po hranie sa so sestrou. Ninka sa naopak rozhodla, že žiadnu pozornosť nepotrebuje a už tobôž nie od svojej sestry. Viete si predstaviť, ako to potom u nás vyzerá.
Ako som psychológa navštívila a kedy by ste mali aj vy
Viete, ja som si kúpila tiež to slávne tričko „Je to len obdobie“, mala som presne tento postoj, všetko sa dá vždy prečkať s pohárom vína v ruke, prípadne kávy (keď kojíte). Veľa problémov, svojich, detských aj rodinných sa dá takto zamiesť pod koberec, ignorovať a tváriť sa, že prejdú samé.
Deti z toho koniec-koncov vyrastú a potom sa vám začne zdať, že to naozaj bolo len obdobie a že ste to úspešne zvládli. Deti sú zázračné bytosti a vždy si vyvinú nejakú metódu, ako stres zvládnuť, preto také prechodné zlepšenie. Lenže, naučiť sa zvládať stres správne, je v živote takou devízou, že som sa rozhodla toto obdobie nepodceniť.
Ako už iste mnohé viete, po istých signáloch od Ninky som sa rozhodla navštíviť psychológa, respektíve rodičovského poradcu, lebo ani ja ani nikto druhý nemá stopercentné nadanie na rodičovstvo a preto je občas pekné mať názor a pohľad osoby, ktorá má vzdelanie a roky praxe s bežnými rodičovskými problémami.
Pokračovať v čítaní „Ako som psychológa navštívila a kedy by ste mali aj vy“