O ženách, ktoré nás inšpirujú

Stretla som ju v lidli pri pokladni. Vymenili sme si krátky pohľad, šla som vykladať veci z košíka.

„Prepáčte, môžem sa vás opýtať? Nie ste vy náhodou Saša?“

Hneď ako som sa na ňu pozrela druhýkrát, vedela som kto je, veľmi presne. Zvláštne, ako niektorí ľudia ovplyvnia váš život bez toho, aby o tom vôbec vedeli. Ani ona nevie. Poznáte takých učiteľov. Organizujú výlety, akcie, krúžky, olympiády, stretnutia a súťaže. Vo svojom voľnom čase a často úplne nezištne. Menia život deťom a dávajú im nový rozmer. A nevedia o tom. A ona bola presne taká, i keď nebola moja učiteľka. Pokračovať v čítaní „O ženách, ktoré nás inšpirujú“

Karma narodenia

Často premýšľam o tom, ako je určené, ktoré dieťa sa kam narodí. Narodenie sa totiž determinuje osud dieťaťa oveľa viac ako čokoľvek iné. A nie, teraz nemyslím cisársky rez oproti prirodzenému pôrodu. Myslím na prostredie, financie, vzdelanosť rodičov, ich záujmy a povahu.

Hoci o tom často nepremýšľame, prostredie deti ovplyvňuje viac ako si myslíme. Vzdelanie rodičov a ich príjem ovplyvňuje kognitívne schopnosti detí jednak preto, lebo vzdelaní rodičia majú tendenciu robiť lepšie voľby vo výchove, ale aj preto, že s vyšším príjmom klesá stres. Miera rodičovského stresu je takisto faktorom, ktorý ovplyvňuje deti. Ako to? Rodič, ktorý má dostatok príjmov, sa jednoducho môže dieťaťu venovať viac, ako ten, ktorý má prácu, prípadne dve a existenčné starosti. Štúdie ukázali, že deti rodičov v strese majú horšie študijné výsledky, kognitívne schopnosti a pamäť. Pokračovať v čítaní „Karma narodenia“

Plienková dermatitída. Ako na ňu?

Tento článok nie je zvyčajný mama výlev, ani spomienka na Afriku. Je vlastne trošku odborný a chcela by som ním mamám s malými bábätkami uľahčiť život.

Ide o to, že moje deti mali škaredú plienkovú dermatitídu. Že neviete, čo to je? Sú to v podstate zapareniny, ale veľmi škaredé a ťažko sa liečia. Trvalo mi hodnú chvíľu, kým som prišla na spôsob, ako to vyliečiť a baby si prežili naozaj nepekné chvíle. Pokračovať v čítaní „Plienková dermatitída. Ako na ňu?“

Víkend s deťmi v Bratislave

Chlap jednej mojej kamarátky sa raz vyjadril, že v budúcom živote by chcel byť mojím dieťaťom. Kvôli tomu, že stále niečo podnikáme. Konkurz na budúce moje deti vypíšem, môžete sa zahlásiť potom.

Zásadná podmienka výletov s mojimi deťmi však je, že s raptormi sa dá už dohodnúť a život s nimi je oveľa ľahší odkedy rozprávajú a chodia. Aj tak sú  dni, kedy nejdeme nikam a vtedy na instagrame vidíte fotky z postele (lebo to je obvykle jediné čisté miesto v byte). Kým boli malé, veľmi som s nimi nikam nechodila a ak áno, tak len s rodinou. Väčšinou som z výletov totiž prišla neschopná pokračovať v normálnom živote, zrelá na dva-tri panáky. Čiže ak máte dvojičky do dvoch rokov, vôbec sa vám nedivím, že nikam nechodíte. Nech je vám útechou, že to bude omnoho lepšie, už čoskoro. Pokračovať v čítaní „Víkend s deťmi v Bratislave“

Strach

Sedela som v malom deväťmiestnom lietadle a v ušiach mi hral najnovší album Adele: „So go on and take it, take it all with you, don’t look back…“ Bolo mi zle, v malých lietadlách máte pocit, akoby ste leteli v plechovke od koly. Medzi vami a vzduchom je tenká vrstva hliníka, z ktorej by raz pokojne mohli byť vidličky do školskej jedálne. Nie raz som tam nechala obsah žalúdka (v lietadle, nie v školskej jedálni). Pokračovať v čítaní „Strach“

Nútite deti jesť? Prečo?

Ninka sedí nad polievkou a vôbec nechce jesť. Ja som zúfalá, lebo neviem čo s ňou a Eliška to všetko sleduje a nechápe. Vyhrážam sa jej, prosím ju, dohováram, neplatí nič. Horko-ťažko do nej dostanem dve ďalšie lyžičky a posielam ju preč. V tom počujem z obývačky zvuk vracania a bežím eliminovať škody.

Pokračovať v čítaní „Nútite deti jesť? Prečo?“

A ďalej?

Stojím v preplnenom autobuse, na niekoľkých zastávkach sme nechali ľudí na ulici, pretože sa skrátka nevmestili dnu. Počúvam tie rozhovory, je to niekedy veľmi inšpiratívne.

„Helka, idem sem k tebe sa postaviť, henten tam nese nejaké ty lišty, či co.“

„Nááá, to budú asi na transparenty, nevíš, že je pochod dneskaj?“

„Ahááá, tak to je dobre. Nech len idú mladí. Treba.“

„Veď je to ich budúcnosť, som rada, že sa zobudili konečne.“ Pokračovať v čítaní „A ďalej?“

Silvia a minidiamond blog

Zo Silvinkou sa poznám z portálu modrý koník, kde sme obe začali blogovať a obe sme pracovali ako ambasádorky, len pre iné firmy. Keby nebolo jej, pravdepodobne by som nikdy nenabrala odvahu založiť si vlastný blog a venovať sa tomu, čo ma baví najviac, písaniu. Silvi, okrem toho, že je mama, je krásny človek. Nikdy som ju na nikoho nepočula povedať nič zlé, venuje sa krásnym veciam a z jej fotiek a článkov ide také „pekno“.

Prečo začala blogovať, čo ju na tom najviac baví a ako to celé vníma, sa dočítate v rozhovore nižšie.

Pokračovať v čítaní „Silvia a minidiamond blog“

Poctivo

Pôvodne som vám chcela napísať článok o tom, ako som do Ománu cestovala a ako ma do krajiny nepustili a ako som si letenku kúpila a vrátila sa naspäť domov. Verím, že ako všetko v živote, ani toto sa nestalo náhodou a malo to tak byť. Mám byť doma s Eliškou, ktorá sa vôbec nemá dobre, mám ísť zajtra na pochod proti tejto vláde, ktorá je symbolom klamstiev, podvodov a nepoctivej práce.

A o tom chcem teraz aj písať. A síce, o nepoctivosti v tvorbe a v detskej móde. Chcem vás poprosiť, aby ste článok zdieľali a pomohli tak mamám sa rozhodnúť, aké veci chcú aby ich deti nosili. Pokračovať v čítaní „Poctivo“

Nataly a jej fotografie

Naty som spoznala náhodou na Myjave, keď som ešte bola len tehotná a ona začínala fotografovať. Musím povedať, že som ju hneď zaradila medzi „wannabe fotografky“, ktoré si dajú za meno Photography a tvária sa, že to vedia. Akurát, že Naty hneď dokázala mne aj celému zvyšku sveta, že nálepku za menom má právom. Nemusím vám asi hovoriť, že živiť sa fotografiou v dnešnom svete, nie je vôbec ľahké. Potrebujete výbavu, pracujete naozaj za každých podmienok a váš plat je veľmi neistý. O tom, ako Nataly pracuje, prečo nie je len obyčajnou mamou na materskej a čo by chcela v živote robiť, sa dočítate ďalej.

Nataly a jej krásni synovia Pokračovať v čítaní „Nataly a jej fotografie“