Ako sa DoubleTrouble na Oravu svadbovať vybrali

Neznášam baliť rodinu na cesty. Obvykle uznávam minimalizmus a zásadu, že všetko sa dá kúpiť. Teda okrem vankúšikov s ktorými zaspávajú, tie sú absolútne nenahraditeľné. Akurát, pred týmto výletom som mala celkom rešpekt. Dedina niekde na Orave, tam asi nič potrebné nekúpim, nehovoriac o tom, že sme sa chystali na svadbu, to znamená pre deti ešte o dva outfity viac ako obvykle.

Do toho sa votrelec s predátorom rozhodli, že je práve najlepší čas sabotovať výlet. Takže kým som balila, ony vybaľovali. Stihli sa aj zakydať, rozbiť pohár a vyliať vodu. Suma sumárum, olašácka rodina by sa lepšie pobalila, nakoniec som to dala do dvoch cestovných tašiek a dvoch tašiek z dmky. Keď už som myslela, že mám naozaj všetko, prišla moja obľúbená hra: Ako narvať veci do auta, aby sa dalo zavrieť. Alebo zjednodušene Tetris. 

 

Môžete si to predstaviť zhruba takto: ja, ovešaná štyrma taškami, tlačiaca kočík a dve deti vešajúce sa na mňa, asi aby som mala nejakú posilku alebo čo. Vytrepala som sa z výťahu a vyniesla prvé dve tašky von, ostatné som nechala pri výťahu. To bol naozaj výborný nápad, nechať v taške pri výťahu aj kľúče a telefón. Zistila som to však až v momente, keď sa vchodové dvere zabuchli a ja som s dvoma deťmi, kočíkom a dvoma taškami zostala vonku. Vedeli ste, že o desiatej doobeda moc ľudia von a dnu nechodia? Zistila som tiež, že deti nie sú trpezlivé stvorenia. Napchala som ich ekobio cukríkmi, čo som kúpila na Kide a dúfala, že niekto predsa len pôjde. O dlhých 20 minút šla suseda a ja som bola vykúpená. Zostávalo nám už len natankovať a vyzdvihnúť lodičky z opravy.

Cesta

Cesta bola skvelá najmä preto, že sa mi podarilo vyraziť okolo jedenástej, kedy boli cesty ešte relatívne priechodné a veľké sťahovanie národov (ako pred každými sviatkami) sa ešte nezačalo. Deti prespali od prvého odpočívadla až do Dolného Kubína, takže som ani nezastavovala. Neviem ako vy cestujete s deťmi, ale ja odmietam v aute hrať detské pesničky a tiež robiť servis deťom ma maximálne vyrušuje. Preto každý spánok je dobrý spánok, akurát na moju smolu, ony sú potom svieže a ja rozbitá.

Inak neviem či ste niekedy boli na Orave, ja som nebola. Väčšinu času som preto chodila s otvorenými ústami. Teraz vyzniem ako pipka z Blavy, ale nechápem ako môže byť niekde tak pekne! Musím povedať, že oravské kostoly sú jeden architektonický skvost za druhým, oravský hrad je nádherný a príroda perfektná. Ja totiž nemám príliš rada vysoké hory. Prírodu mám rada, no a na Orave ste v prírode, ale nie až tak v kopcoch. Ideál.

Ubytovanie

Pre tie, ktoré ste sa pýtali, boli sme ubytovaní v hoteli Oravský Háj Garden Resort, nijako špeciálne som ho nevyberala, svadba sa konala tam, takže voľba jasná. Rezort má hlavnú budovu a potom separátne budovy s ubytovaním, ktoré majú rozprávkové názvy, ako Maruška, Snehulienka či Karkulka. Je tam ticho a pokoj, vonkajší aj vnútorný bazén, vírivka, k dispozícii masáže, sauny, procedúry. Vybavenie izieb nie je nové, ale krásne ladí k prostrediu a vidieckemu štýlu. Bývali sme v apartmáne, kde v dolnej časti bola obývačka a v podkroví spálňa, ktorá ale nebola oddelená dverami, čiže je tam všetko počuť. Mne to nevadilo, lebo sme tam chodili len spať, no pre menšie detičky môžu byť aj schody problém.

V areáli sa nachádza aj niekoľko potôčikov, rybník a stajne, kde chovajú od koní, cez sliepky až po ovce, hádam všetko. Pre malé deti raj. Na koňoch sa dá jazdiť, pre malé deti majú aj poníky. V okolí je niekoľko cyklotrás a v hoteli sa dajú požičať bicykle. V hlavnej budove sa nachádza aj detský kútik s nejakým základným vybavením.

Okolie

Vlastne by sme potrebovali asi týždeň, aby sme všetko pochodili. Nebolo mojou prioritou chodiť po pamiatkach, ale oddýchnuť si a viem, že sa tam ešte určite vrátim. Tentokrát sme vynechali oravský hrad, nie je to podľa mňa ešte pre dvojročné deti a mne sa do kopca nechcelo tlačiť kočík. Keďže baby už pol roka pindajú, že chcú ísť vláčikom, zvolili sme teda výlet oravskou lesnou železnicou, ktorá má peknú cca hodinovú jazdu cez les, v ktorom sú nainštalované aj rozprávkové bytosti, aby sa deti nenudili. Úprimne, chcelo by to inštalácie vylepšiť a opraviť, bol by to veľmi pekný projekt, takto je tam toho málo. Jazda je príjemná, deti sa tešili a ja som bola spokojná. Druhý výlet sme si urobili k priehrade, jedli sme v Slanickom dvore, kde robia super halušky. Majú aj detský kútik a ihrisko, akurát tam všade veľmi fúka.

Svadba

Oravské svadby sú vraj legendárne. Pre mňa bude táto jedna už navždy zvláštna a nezabudnuteľná. Odhliadnuc od všetkého krásneho, nevesty, perfektného jedla, super zábavy a príjemného prostredia, bolo to prvýkrát, kedy sme ako partia boli spolu mimo Bratislavy na pár dní. Najprv som mala v pláne brať maminu ako babysitting, no nemala už dovolenku a tak sme sa pokúsili to zvládnuť samé. Vyšlo to na výbornú. Moje deti zvládli tri dni predstierať, že sú anjelikovia a ľudia ma bežne zastavovali a pýtali sa ma, ako to preboha robím, že sú také poslušné. No nerobím, na štvrtý deň ich to prestalo baviť, akurát tam už nikto nebol, kto by mi to uveril. Na svadbe bol detský kútik, z ktorého sa vyliezli len najesť, troška si zatancovali a potom zaspali v kočíku a spali tam až do druhej. Čašníci mali poverené kontrolovať či sa nehýbu a my dospelí sme sa bavili ďalej. O druhej sa Ninka zobudila a tak som ukončila zábavu a šli sme spať. Celkovo som nemala pocit žiadneho obmedzenia, nebehala som za nimi, do ničoho ich nenútila. Nechceli jesť, nemuseli, prišli keď boli hladné. Bola som sama prekvapená, aké to bolo v pohode. Inak keby ste chceli vedieť, tak Eliška už je veľká a chce sa vydávať. Tak už len ženícha.

 

Mám megašťastie na kamošov, lebo sú všetci slobodní a nemajú deti, takže dve princezné medzi štyrmi chalanmi sa mali ako v raji. Stále na rukách, stále stredobodom pozornosti, ešte sa s nimi aj na kolotoči točili. Video mám zakázané zverejniť, tak aspoň túto foto vám poskytnem ako dôkaz.

 

Koniec

Bol to krásny výlet, nebyť toho konca. Po holení sa mi totiž pod pazuchou urobil škaredý absces a tak som skončila na chirurgii, chodím na preväzy a hýbať rukou poriadne nemôžem. Dúfam ale, že nie všetky výlety skončia takto 🙂

 

 

Zdieľaj

Jeden komentár k “Ako sa DoubleTrouble na Oravu svadbovať vybrali”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *