Strážni anjeli

Keď som sa prvýkrát balila do Afriky, vzala som si naozaj veľa vecí. Napríklad aj žehličku na vlasy, sukne a tielka, žabky, plavky. Skončila som v Etiópii, v nadmorskej výške okolo 1700m.n.m., kosa najväčšia, najmä v noci. Spacák som samozrejme nevzala, tak som sa 3 mesiace prikrývala plesnivou dekou. Druhýkrát do Sudánu som si ešte v nejakej divnej viere vzala aj pleťovú masku, za to na 4 mesiace len jednu fľašu šampónu.

Pri výlete na Zanzibar som si myslela, že si objednávam loď a namiesto toho prišla rybárska loďka po vrch naložená kokosovými orechmi. Nalodili sme sa o druhej v noci spolu s dvadsiatimi ďalšími ľuďmi a plavili sme sa 8 hodín na rybárskej loďke. Pokazil sa nám motor (našťastie druhý fungoval) a začalo pršať. Prisahám, že keby sme sa v tom šírom mori niekde potopili, nikto by nás už nikdy nenašiel.

Šla som 24 hodín cez Tanzániu v autobuse so sliepkami a kozami. 13 hodín v Etiópii s nadrogovaným šoférom a všetkými spolucestujúcimi. Je to zvláštny pocit byť jediný triezvy človek široko-ďaleko, ale fakt chápem, prečo žuvali drogy, na triezvo bola tá cesta neznesiteľná.

Cestou do Sudánu sme zasa zapadli v blate a museli sme prečkať noc. Dostala som hnačku a celú noc som behala do kríkov, z ktorých sa ozývali hyeny. Hyeny-nehyeny, keď musíš, tak musíš. Na druhý deň sme sa vyhrabali z blata, ja dehydratovaná, unavená a doštípaná od komárov (hlavne na zadku), som sa tešila na posteľ. Vtedy som ešte netušila, že auto sa pokazí a posledných 10 kilometrov pôjdem pešo s batohom na chrbte.

Fakt obdivujem moju mamu, že to zvládla. Mala som 20 rokov, starú Nokiu a jednu takmer prázdnu kreditku. Žiadny internet, žiadny dozor, iba strážni anjeli. Tí moji sú riadne ostražití a podľa mňa aj dosť šediví.
A jedno viem celkom určite. Ak existuje nejaká karma, celkom sa teším s čím o 18 rokov prídu dievčatá…

Zdieľaj

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *