Terorizmus

Tak už to musím napísať, lebo ma určite porazí ak sa ma ešte niekto spýta či kojím. Minule, sedím si tak v parku s kočíkom a zastaví sa pri nás pani, tak okolo 60ky mohla mať. Že baby sú krásne a hneď prvá otázka, že či kojím. Ja že nie a ani sa mi to nechcelo ďalej rozvádzať, lebo načo by som sa cudziemu človeku spovedala. No a pani ma doslova sprdla, že nerobím pre svoje deti to najlepšie a išla mi nanútiť číslo na laktačnú poradkyňu. Slušne som odmietla, na čo sa ona normálne urazila a odišla. Ok, vravím si, okrem toho, že je to maximálne drzé starať sa do ľudí, ktorých vôbec nepoznáte, práve preto, že ju nepoznám, môže mi to byť jedno. Ale nepríjemný pocit ostal…

Včera si tak kočíkujem a jedno dieťa mi revalo, tak som si ju na 10 minút dala do nosiča. Poradkyňa pre nosenie detí mi zasa vraví, že nemám ergonomický nosič a že si mám o tom niečo prečítať. Len tak, z čista jasna na ulici.

Tak ja už neviem, ale nie je to divné? Prečo majú niektorí ľudia potrebu vyvolávať v mamičkách pocit, že nie sú dosť dobré, dosť vzdelané a nerobia pre svoje deti to najlepšie? Prečo ten zbytočný terorizmus a ešte na vás pozerajú ako na vraha?

Nie nedojčím, lebo nemienim svoje deti a seba týrať cievkami a striekačkami, celkom isto by som sa z toho zbláznila. To neznamená, že hlboko neobdivujem všetky supermamy, ktoré to dokázali. To ale tiež neznamená, že som horšia alebo lepšia mama. A áno, nemám ergonomický, ale iný nosič, v ktorom sa moje dieťa cíti dobre a na tú chvíľu utíšenia to nepochybne stačí.

Spokojná mama = spokojné dieťa, to je jediná univerzálna pravda, ostatné už každá podľa svojho uváženia. Len prosím nebuďme také vyhranené voči sebe, nedokazujme si svoje pravdy a nevyvolávajme v sebe pocity menejcennosti.